Pôvodných obyvateľov Ameriky a jej okolitých ostrovov po príchode Európanov nepostihol zrovna najlepší osud. Väčšina z nich bola zavraždená alebo vytlačená zo svojich osád a potomkov niekdajších kmeňov by ste hľadali len márne. Rovnaký scenár ako na pevnine sa opakoval aj na menších ostrovoch, akým bol aj San Nicolas. 

Kožušina bola vždy vysoko cenená a pôvodní Američania si ju s Európanmi vymieňali za iné suroviny. Na začiatku 19. storočia si ju však kolonisti získavali sami a kvôli čoraz väčším požiadavkám trhu sa zvyšoval aj počet spoločností, ktoré zamestnávali lovcov kožušín. Jednou z nich bola rusko-americká firma, ktorá od roku 1811 svojich lovcov vysielala na lov vydier v okolí kalifornského pobrežia.

Skupina 25 až 30 lovcov sa dostala na ostrov San Nicolas, kde šli loviť tulene. Ostrov však nenašli opustený, bol domovom pôvodného americkému kmeňa Nicoleños. Lovci sa s nimi dostali do konfliktu a vyvraždili väčšinu mužov a niekoľko žien si vzali ako otrokyne. Historici si však nie sú istí, či lovci z ostrova jednoducho odišli, alebo ich zvyšné ženy zabili. Isté však je, že v istom bode odtiaľ zmizli.

Populácia Nicoleños sa však drasticky znížila, a v snahe zachrániť sa začiatkom 30. rokov 19. storočia mnoho z nich ostrov opustilo. Po zvyšných ostrovanov sa vyslali v roku 1835 výpravu, aby sa spolu s nimi vrátili na pevninu. Odišli všetci, ostala len jediná žena – Juana Maria.

Verzie príbehu, prečo ostala, sú dve. Podľa jednej sa Juana dostala spolu s ostatnými k lodi, no zabudla na svoje dieťa a vrátila sa poň, no našla ho mŕtve po útoku divých psov. Kvôli prichádzajúcej búrke však musela loď vyraziť bez nej. Druhá verzia hovorí, že prichádzajúca búrka spôsobila medzi ľuďmi chaos a nespočítali si, či sú všetci, a preto Juana ostala. Chceli sa však po ňu vrátiť, no počas príchodu do prístavu v San Franciscu loď stroskotala.

Isté však je, že v jaskyni na ostrove bola osamote celých 18 rokov, kým ju po rokoch hľadania v roku 1853 nenašiel George Nidever, lovec kožušín. Šťastná, že ho vidí, súhlasila s odchodom na pevninu, kde sa z nej okamžite stala senzácia. Chodilo za ňou mnoho ľudí a ona im spievala a tancovala. Podľa historikov si pozornosť užívala, no bohužiaľ len krátko. Už sedem týždňov po príchode vo veku asi 50 rokov zomrela na úplavicu.

Pozri aj: Prvé jednodielne plavky vyzerali úplne inak, ako by ste si mysleli. V 60. rokoch minulého storočia boli v móde plavky „hore bez“

ancient-origins.net