Pustý, nehostinný a celý posiaty červeným prachom. Takýto obraz nám ponúka Mars dnes. Ako však vyzeral pred 3,5 miliardami rokov? Vďaka údajom, ktoré priamo na povrchu červenej planéty zbiera rover Curiosity americkej NASA, máme o tom aspoň určitú predstavu.
Rover Curiosity objavil stopy po marťanskej oáze, ktorá sa mala pred viac ako 3 miliardami rokov nachádzať v oblasti krátera Gale, ktorý leží neďaleko rovníku. Zo snímok a vzoriek roveru na to prišli vedci z Kalifornského technologického inštitútu, informuje americká NASA.
Predstavte si kráter so šírkou 150 kilometrov a vodné toky, ktoré vtekajú cez steny krátera a na jeho dne vytvárajú jazerá alebo skôr akési oázy, ktoré sa striedavo napĺňajú a znova vysychajú opakovane v priebehu niekoľkých miliónov rokov. Asi takto to podľa štúdie vedcov publikovanej v časopise Nature vyzeralo v oblasti krátera Gale v geologickom období Marsu, ktoré nazývajú Hesparian.
Vedci existenciu oázy identifikovali zo snímok povrchu v oblasti krátera Gale, ako aj zo vzoriek hornín obohatených rôznymi minerálnymi soľami, ktoré Curiosity odobral.
„Do krátera Gale sme išli, pretože zachováva jedinečné záznamy Marsu meniaceho sa v čase,“ hovorí hlavný autor štúdie William Rapin. Štúdium zmien na Marse podľa neho vedie k rozlúštení hádanky o tom, kedy a ako dlho mohol na povrchu Marsu existovať život v mikrobiálnej forme.
Slané vysychajúce a znovu vznikajúce jazerá v oblasti Gale vedci prirovnávajú k slaným jazerám v oblasti náhornej plošiny Altiplano v Južnej Amerike. Aj tu sú jazerá napájané vodou stekajúcou z horských oblastí do bezodtokovej náhornej plošiny. Tá je obohatená o množstvo minerálov a v oblasti Altiplano vytvára slané jazerá, ktoré pravidelne strácajú veľké množstvo vody a v niektorých prípadoch aj vysychajú. Suchá krajina navyše ešte aj pripomína prostredie vyzerajúce ako povrch Marsu.
Nahlásiť chybu v článku