Dlhé roky sa americký vesmírny program snažil odhaliť prítomnosť vody na Marse. V lete tohto roku sa to nakoniec skutočne podarilo. Pod ľadovou pokrývkou na južnom póle Červenej planéty objavili slané jazero. Otázka života na Marse však ostala otvorená. Najnovšia vedecká štúdia jej pritom dáva celkom novú nádej.
V júli 2018 oznámila Európska vesmírna agentúra obrovskú novinku. Radar MARSIS objavil pod ľadovou pokrývkou na južnom póle Marsu, v hĺbke približne 1,5 km, slané jazero. Hlboké je podľa odhadov asi 1,5 metra a v niektorých miestach dosahuje dĺžku až 20 km. Voda v kvapalnom skupenstve je jedna zo základných zložiek pre potenciálnu existenciu života na Marse. Tá na Marse je ale akosi prislaná. Potrebný je navyše i kyslík, ktorý sa v riedkej atmosfére Marsu nachádza len v minimálnom množstve (0,146%). Pri hľadaní života na Červenej planéte tak treba život pochopiť celkom inak, ako ho vnímame na Zemi.
Doposiaľ sa vedci pri hľadaní života na Marse zameriavali na hľadanie anaeróbnych organizmov – teda takých, ktoré pre svoj život kyslík nepotrebujú. Najnovšia štúdia uverejnená v časopise Nature Geoscience ponúka celkom nové možnosti. „Úplne mení chápanie možnosti existencie života na Marse, dnes aj v minulosti“ povedal o výskume jeden z jeho hlavných autorov Vlada Stamenković. Zistili totiž, že i extrémne slaný roztok, ktorý tvorí podpovrchové jazero na Marse, by mohol na seba naviazať dostatok kyslíka pre existenciu takej formy života, ktorá pripomína ten pozemský.
Vedci pri svojom výskume vytvorili chemický model aby zistili, ako sa kyslík rozpúšťa vo vode pri extrémne nízkych teplotách. Voda objavená na Marse totiž vďaka vysokej salinite ostáva v kvapalnom stave aj hlboko pod bodom mrazu (0°C). S pomocou klimatického modelu Marsu ďalej zisťovali, ako sa planéta menila za posledných 20 miliónov rokov. Prepojením týchto modelov vedci zistili, že i slaná voda s extrémne nízkou teplotou by na Marse mohla obsahovať dostatok kyslíka pre existenciu dýchajúcich foriem života.
Vieme, že pred 3,8 – 4 miliónmi rokov bol povrch Marsu podobný tomu na Zemi. V tom čase mala planéta tečúcu vodu, celkom inú atmosféru a napríklad i sopečnú činnosť. Jedným z hlavných cieľov aktuálneho vesmírneho výskumu je tak objaviť dôkazy o niekdajšom živote na Červenej planéte. Zistenie, že voda na Marse zrejme i dnes obsahuje dostatok kyslíka pre život dýchajúcich organizmov, však celú stratégiu môže zamiešať. Rozhodne nemožno vylúčiť možnosť, že sa organizmy na Marse prispôsobili životu, pri ktorom kyslík už nezískavali z atmosféry ale práve zo slaných roztokov, ktoré napĺňajú podpovrchové marťanské jazerá.
ScienceAlert, SME
Nahlásiť chybu v článku