Žiaľ, ľudia sú rôzni a žijeme v spoločnosti, kde žijú aj takí, ktorých myslenie nikdy nepochopíme. Našťastie sa medzi nami nájde stále dostatok jedincov, ktorí sú proti niečomu takému odhodlaní bojovať. Toto je príbeh o tom, že každý môže dostať druhú šancu. A každý si zaslúži pomoc, ktorú dokáže oplatiť aj napriek tomu, že nie je schopný vysloviť jedinú súvislú vetu.
Je skutočne zvláštne, že ľudia, druh, ktorý devastuje planétu a nemá problém sa barbarsky vybúriť na nevinných zvieratách, si zaslúžil niečo tak ohromné, verné a lojálne, ako je pes. I keď niekedy sa nájdu prípady, kedy ľudia len obhája svoju ignoráciu. Psík menom Ramon spočiatku tiež nemal šťastie na ľudí. No jeho karta sa obrátila.
Žil v otrasných podmienkach a jeho jediné šťastie bolo, že sa mu podarilo ujsť. Keď sa našiel, na krku mal škaredú ranu, ktorá pôsobila, akoby ho niekto násilne podrezal. Pravda však bola taká, že mal do krku vrastenú reťaz. Tú mu pravdepodobne niekto nasadil, ako šteňaťu a už nikdy ju nepovolil. Starosť o Ramona bola náročná, jeho rana bola rozsiahla a nechýbalo málo, aby mu narušila dýchacie cesty či dôležitú tepnu.
Natrafil však na svojho hrdinu. „Keď prišiel do žilinského útulku, kde som už rok a pol pracoval ako dobrovoľník, vyzeral veľmi priateľsky. Náš prvý spoločný kontakt bola prechádzka a ošetrenie rany,“ hovorí Samuel Dubovský, ktorý sa o Ramona rozhodol postarať a obnoviť jeho dôveru k ľuďom. Netrvalo dlho a títo dvaja naviazali vzácne priateľstvo, aké môže vzniknúť len medzi človekom a štvornohým chlpáčom.
Jedného dňa sa rozhodol, že na chatu zoberie s priateľkou aj jedného zo psíkov, o ktorých sa v žilinskom útulku staral. „Bolo tam množstvo skvelých psích duší, avšak rozhodli sme sa pre Ramona, pretože už tú dobu mi veľmi prirástol srdcu,“ Samo tieto chvíle opísal ako krásny víkend v prírode. No potom však prišla chvíľa, kedy sa mal Ramon vrátiť do útulku. Na svoj domov čakal takmer rok. Samo spomína, ako ho jedného dňa vzal na korčule, kedy ich priateľstvo už len naberalo na intenzite.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Po prechádzke však Ramon neputoval naspäť do útulku. Samo sa totiž rozhodol, že prespí uňho. A nasledovalo to, čo sa dalo čakať. Už sa ho viac nechcel vzdať, a tak ho spontánne adoptoval. Nasledovalo množstvo otázok o tom, či dokáže psíkovi zabezpečiť poriadne podmienky a či má, kde zostať. To bol moment, kedy musel Samo trochu zaklamať. V priebehu ďalších mesiacov spolu žili na študentskej ubytovni, čo naozaj nebolo najľahšie, keďže si ich nikto nemohol všimnúť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
A nech by bol Ramon akokoľvek tichým spoločníkom, jeho vzrast nie je zrovna nenápadný. Napriek tomu sa im toto obdobie podarilo prečkať. Ďalší plán bol vziať Ramona domov, keďže na študentskej ubytovni v Žiline, sa so psom nebývalo najpohodlnejšie. U rodičov však nebol plot a žil aj tu psík, ktorý nebol socializovaný a dal by sa označiť za agresívneho. Za peniaze, ktoré Samo dostal za štátnice, tak dal okolo domu vybudovať plot.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
A tak mal Ramon konečne pravý, nefalšovaný domov. Tu sa však tento príbeh nekončí. Samo sa rozhodol, že s Ramonom začne trénovať. Poradené mu bolo centrum Happy Dogs, pre ktoré sa nakoniec aj rozhodol. Okrem toho, že z Ramona je poslušný fešák, v súčasnosti trénuje na záchranára. A tak zachránený pes opláca šťastie, ktoré mu bolo dopriate. Kým sa Samo dopracoval k poriadnemu domovu pre Ramona, zažil si mnoho nepríjemností.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Adoptovať si ho bolo to najneuváženejšie, no najlepšie rozhodnutie,“ hovorí Samo. Ramon tak bude už čoskoro pátrať po nezvestných ľuďoch. A s dôverou, ktorú k ľuďom opäť nabral, mu to určite pôjde skvele. Niekedy sú ľudia horší, ako ktorékoľvek zviera. Medzi nami je však stále veľké množstvo čistých duší, ktoré predstavujú svetielko nádeje, ako pre ľudstvo, tak aj pre našich chlpatých spoločníkov.
Nahlásiť chybu v článku