Písal sa rok 1993, keď na stole vtedy ešte neznámeho štúdia Pixar Animation Studios pristál koncept animovaného filmu o rodinke superhrdinov, ktorý čerpal inšpiráciu v špiónskych filmoch a komiksoch 60. rokov 20. storočia. Spočiatku sa uvažovalo, že by mohlo ísť o klasický 2D animák, potom však tvorca scenára Brad Bird dostal ponuku od štúdia Warner Bros. a na Rodinku Úžasných sa na pár rokov zabudlo. V roku 2000 však v Pixare podpísal exkluzívnu zmluvu, vďaka ktorej mohla rodina superhrdinov ožiť v skvostnej a nadčasovej animácii.
Nebyť však komerčného neúspechu Birdovho animáku Železný obor (The Iron Giant) a následnej snahe šikovného tvorcu ukázať, že dokáže vymýšľať originálne a pútavé príbehy, zrejme by k realizácii Rodinky Úžasných (The Incredibles) ani nedošlo. Keď sa teda režisérovi a scenáristovi Birdovi podarilo dostať do Pixaru, odštartovala sa ďalšia úspešná éra jedného z najobľúbenejších štúdií produkujúcich animáky pre celú rodinu. A kariéra Birda bola zachránená.
Zložitý proces výroby
Samotnú Rodinku Úžasných detailne predstavovať netreba. Je totiž jedným zo synoným štúdia, ktoré za ním stojí a to aj napriek tomu, že debut jeho režiséra v žánri animovaných filmoch viac-menej prepadol. Paradoxom však je, že spomínaný Železný obor si u kritikov odniesol množstvo pochvalných reakcií a nájsť ho možno v mnohých rebríčkoch medzi najlepšími animovanými filmami všetkých čias.
Práce na samotnom filme trvali zhruba 4 roky. Keď Bird do Pixaru v roku 2000 prišiel, v hlave mal len prvotný námet toho, čo chce na plátna kín preniesť. Scenár napísal sám bez toho, aby dopredu premýšľal nad tým, že jeho transformácia z 2D do 3D animácie bude omnoho komplikovanejšia. Štúdio Pixar totiž dovtedy pracovalo len s veľmi malým množstvom postáv ľudského charakteru (samozrejme, v ich filmoch ľudské postavy vidieť možno, no hlavnými hrdinami boli dovtedy prevažne zvieracie postavy). Rodinka Úžasných je tak prvým celovečerákom Pixaru, kde sú hlavnými postavami výhradne ľudia. A to spôsobovalo množstvo problémov pri produkcii filmu.
Bird mal do začatia prác na Rodinke Úžasných skúsenosť len s 2D animáciou, ktorá sa v mnohých ohľadoch javí ako jednoduchšia. Námet jeho nového filmu pre Pixar bol však plný nielen ľudských postáv, ale aj všemožných efektov, ktoré dať do pútavo vyzerajúcej 3D animácie je ťažšie, ako to na prvý pohľad vyzerá. Už len pri animovaní ľudských vlasov sa grafici vedia nesmierne zapotiť a v spojitosti so všetkými superschopnosťami, ktoré Bird do scenára zakomponoval, si práca na tomto filme vyžadovala absolútne maximum precíznosti. To ale napokon vo výsledku aj vidieť.
Disney chcel z Úžasných hraný film
Brad Bird, režisér a scenárista Rodinky Úžasných, dostal viac-menej pri tvorbe snímky voľnú ruku. Zostavil si vlastný tím tvorcov, s ktorými na filme pracoval a ktorí, tak ako on, dovtedy nemali takmer žiadnu skúsenosť s CGI animáciou. Paradoxne sa im ale na filme pracovalo ľahko a to aj napriek tomu, že len rok sa pracovalo na vizáži animácie (od stavby exteriérov a interiérov, cez vizáž postáv až po každý jeden pohyb všetkého na obraze). Ďalšie tri roky tvorcovia strávili samotným nakrúcaním a produkciou filmu.
Mesiace prác, pri ktorých produkčný tím musel vytvoriť celkom nové techniky tvorby animácie, zahŕňali napríklad snímanie ich vlastnej chôdze, aby lepšie pochopili anatómiu ľudí, ako sa správa oblečenie postáv, ich vlasy a podobne.
V hre boli kvôli zložitosti celého procesu aj nejaké kompromisy. Tie by ale výrazne ovplyvnili kvalitu prevedenia celej snímky a Bird ako hlava ambiciózneho projektu ich pripustiť nechcel. A pristúpiť nechcel ani na nápad vlastníka Pixaru – spoločnosti Disney – či z Úžasných nespraviť hraný film, keďže scenár tento atribút vo všetkých ohľadoch spĺňal. Napokon dobre, že sa tak nestalo.
Komplikovaná výroba (pre lepšiu predstavu náročnosti tvorby filmu – 2 sekundy filmu trvalo vyrobiť zhruba jeden týždeň) priniesla svoje ovocie a snímka sa, rovnako ako aj predchádzajúce projekty Pixaru ako Toy Story, Hľadá sa Nemo, Príbeh chrobáka či Monsters, a. s., stretla s nemalým úspechom nielen u divákov, ale aj filmovej kritiky.
Tradičná pixarovka
V Rodinke Úžasných funguje azda všetko – od pôsobivej animácie, ktorá dodnes nejedného diváka nadchýna, cez scenár tradične prispôsobený všetkým vekovým skupinám publika (osvedčený recept s ingredienciami ako animácia a príbeh s ponaučením pre deti, skrytý humor, ktorý detský divák rozkódovať nevie, pre ich rodičov) – čo sa napokon filmárom odvďačilo aj ziskom toho najcennejšieho, čo za svoju prácu mohli dostať – sošku Oscara za Najlepší animovaný film roka 2004.
Výroba filmu však nie je to jediné, čo mnohých na Rodinke Úžasných fascinuje. O tom, že príbeh je vzdaním holdu tomu najzásadnejšiemu v žánri špiónskych filmov a komiksovej kultúre, snáď ani netreba hovoriť. Bird však námet a myšlienku čerpal z vlastného života – najmä pri tvorbe charakterov dokonalo fungujúcej rodiny. Členovia rodiny Úžasných majú v mnohom podobné črty ako osoby blízke režisérovi. Hlava rodiny – pán Úžasný – je srdcom superhrdina, no zároveň musí chodiť do práce, postarať sa o svoju manželku a deti a tiež aj platiť účty. Podobne bol na tom v čase tvorby scenára aj samotný Bird – chcel byť animátorom, no nedarilo sa mu preraziť. To sa ale napokon zmenilo, keď sa jeho prvá Pixarovka stretla s úspechom.
Pozornému oku diváka (a milovníka popkultúrnych odkazov) neunikne ani názov fiktívneho mesta, v ktorom sa snímka odohráva. Tým je Metroville, čo je spojenie dvoch miest viažúcich sa k Supermanovi – Metropolis bolo mesto, kde Clark Kent v dospelosti žil, Smallvile zas miesto, kde vyrastal. Bird mesto nazval takto preto, že je veľkým fanúšikom Supermana a cítil potrebu si túto kultovú komiksovú postavičku uctiť.
Odkazov na ostatné popkultúrne fenomény, ako aj ostatné snímky Pixaru, je v Rodinke Úžasných viacero. Spomenúť môžeme napríklad odkazy na Smrtonosnú pascu 3 (Die Hard With a Vengeance), Kubrickovu Vesmírnu odyseu (2001: Space Oddysey) či nasledujúci film štúdia Pixar, Ratatouille.
Pokračovanie po 14 rokoch
Rodinka Úžasných bola siedmym celovečerným projektom Pixaru a rovnako, ako jeho predchodcovia, sa stretla aj s mimoriadnym finančným úspechom. Rozpočet filmu bol 92 miliónov dolárov, celosvetové tržby sa napokon zastavili na sume 633 miliónov a aj to boli dôvody, pre ktoré sme sa v roku 2018 dočkali (aj keď slabšieho) pokračovania. Zároveň ide o prvý film Pixaru, pri ktorom neboli podpísaní dovtedy verní tvorcovia štúdia John Lasseter, Pete Docter, Lee Unkrich či Andrew Stanton a prvý projekt, ktorý získal obmedzenú prístupnosť kvôli násilnejším akčným scénam. Rodinka Úžasných prekvitá aj počtom mŕtvych postáv, ktorých je vo filme až 16, či rekordom v dobe čakania na pokračovanie, čo bolo v tomto prípade 14 rokov (rekord dovtedy držal Hľadá sa Nemo, na ktorého sequel sa čakalo „len“ 13 rokov).
Dôvodov, pre ktoré by mal tento unikát z dielne Pixar Animation Studios vidieť a poznať každý fanúšik (nielen animovaných) filmov, je nespočetne veľa. Pádnym dôvodom by však v týchto dňoch mohlo byť 15. výročie uvedenia snímky do kín po celom svete.
ČSFD, Oh My Disney, Screen Rant, Rolling Stone, IGN, AWN
Nahlásiť chybu v článku