Takmer 4 000 metrov pod oceánskou hladinou natrafili vedci na niečo šokujúce. Až doteraz si mysleli, že kyslík dokážu produkovať len organizmy schopné fotosyntézy. Zdá sa ale, že sa mýlili.

Mysleli si, že majú chybné zariadenia

Ako informuje CNN, záhadný jav, ktorý bol prvýkrát pozorovaný v roku 2013 na palube lode v odľahlej časti Tichého oceánu, sa zdal taký absurdný, že presvedčil vedca Andrewa Sweetmana, že jeho monitorovacie zariadenia sú pravdepodobne chybné a odoslal ich na opravu. Ukazovali totiž, že niečo produkuje kyslík takmer 4 000 metrov pod oceánskou hladinou, kam sa nedostane ani len náznak svetla. K podobnému objavu ale došlo aj počas ďalších exkurzií.

Fotosyntetizujúce organizmy, ako sú rastliny, planktón a riasy, využívajú slnečné svetlo na produkciu kyslíka, ktorý sa takto dostáva aj do hlbín oceánu. Predchádzajúce štúdie vykonané v hlbinách ukázali, že organizmy, ktoré tam žijú, kyslík iba spotrebúvajú, nie produkujú, vyjadril sa Sweetman. Výsledky najnovšej štúdie publikovanej prostredníctvom Nature ale ukazujú, že kyslík je možné produkovať aj bez fotosyntézy.

Všetkých šokovalo, že kyslík produkujú malé zhluky kovov, a to za pomoci elektrolýzy, pri ktorej sa morská voda v prítomnosti elektrického náboja štiepi na kyslík a vodík. Náboj môže podľa štúdie pochádzať z rozdielu elektrického potenciálu medzi iónmi kovov v nájdených zhlukoch, čo vedie k reorganizácii elektrónov, píše Live Science.

Objav môže všetko zmeniť

Spomínané zhluky, takzvané polymetalické konkrécie sa bežne vyskytujú v hĺbke 3 000 až 6 000 metrov pod hladinou oceánu. Obsahujú najmä oxidy železa a mangánu, ale aj kovy ako kobalt, nikel a lítium, ako aj prvky vzácnych zemín, napríklad cér, ktoré sa využívajú pri výrobe elektroniky a rôznych technológií. Zvyčajne platí, že čím hlbšie vedci pátrajú, tým sa tam nachádza menej kyslíka vzhľadom na menej fotosyntetizujúcich organizmov. Namiesto očakávaného poklesu kyslíka však všetkých prekvapila jeho stabilná produkcia aj v hĺbke 4 000 metrov.

Objav temného kyslíka môže zmeniť všetko, čo sme doteraz o pôvode Zeme vedeli a o vzniku života na nej. „Aby sa na planéte mohol objaviť aeróbny život, musí byť prítomný kyslík a podľa našich poznatkov sa zásobovanie Zeme kyslíkom začalo s fotosyntetickými organizmami. Teraz však vieme, že kyslík vzniká aj v morských hlbinách, kde nie je svetlo. Myslím si preto, že sa musíme znovu zaoberať otázkami typu: kde sa mohol začať aeróbny život?“ vraví Sweetman.

Pozri aj:

Ktorá je tá najnebezpečnejšia chemikália na svete? Odpoveď vás prekvapí, takúto hrôzu môže spôsobiť