Je to jedna z otázok, na ktorú sa vedci snažia nájsť odpoveď už nekonečne dlhý čas. Čo sa deje v ľudskom mozgu a čo je poslednou myšlienkou človeka, ktorý má sekundy pred smrťou? Zdá sa, že vedcom sa to podarilo zdokumentovať a aj riadne zaznamenať.
Výsledky svojich zistení opísali v štúdii publikovanej vo vedeckom žurnále Frontiers in Ageing Neuroscience. Čiastočne sa im totiž podarilo zodpovedať otázku, čo sa deje s ľudským vedomím po tom, ako umrieme. Aby sme boli ešte konkrétnejší, podarilo sa im zachytiť posledné myšlienky človeka tesne pred smrťou.
Je to tak, ako tvrdia ostatní
Americkí vedci skúmali zariadením EEG mozog 87-ročného muža, ktorý trpel epilepsiou a podarilo sa im zaznamenať jeho mozgové vlny 15 minút po tom, ako umrel na infarkt. Vedci veria, že zvýšenie počtu mozgových vĺn, známych ako „gama oscilácie“, u tohto pacienta je dôkazom podporujúcim myšlienku, že tesne pred a po smrti sa človeku „pred očami prehráva celý jeho život“.
„Prostredníctvom generovania oscilácií, ktoré sa podieľajú na obnovovaní pamäte, môže mozog prehrávať tesne pred smrťou človeka dôležité životné momenty, podobne ako tie, ktoré boli zaznamená pri zážitkoch hraničiacich so smrťou,“ uviedol podľa webu LAD Bible doktor Ajmal Zemmar, hlavný autor štúdie.
Podľa neho a jeho kolegov to môže byť dôkazom, že umierajúcemu človeku sa tesne pred smrťou alebo pri hraničných momentoch, ktoré môžu k smrti viesť, ale tá napokon nenastane, pred očami akoby „prehrával jeho celý život“. Podobné zážitky už totiž opísali mnohí svedkovia, ktorí sa k smrti priblížili, no napokon sa ich podarilo zachrániť.
Ako Zemmar ďalej uviedol, ich zistenia môžu spochybňovať tvrdenia, kedy sa život človeka naozaj končí a či okamžite po jeho smrti môže dôjsť napríklad k odobraniu funkčných orgánov v tele, ktoré následne putujú do darcovských programov.
Podobné vlny zachytili aj u hlodavcov
Výsledky štúdie na 87-ročnom pacientovi, ktorý umrel na infarkt, tiež podporujú aj výskumy vykonané na potkanoch. Podobné zmeny v mozgových vlnách sa totiž podarilo zachytiť aj u týchto tvorov. Prípad muža bol však prvým zdokumentovaným u človeka. Súčasný výskum tak naráža na dve prekážky. Prvou je tá, že ide o prvý takýto prípad a bude teda potrebné zdokumentovať u ľudí aj ďalšie im podobné. Druhou je tá, že mozog skúmaného pacienta už bol poškodený predchádzajúcimi epileptickými záchvatmi.
Odborníci tak nedokážu jednoznačne dospieť k záveru, či sa podobné veci dejú aj v mozgu iného človeka v čase jeho smrti.
Z tohto výskumu sa ale podľa vedcov môžeme naučiť jednu dôležitú veci. „Hoci majú naši blízki už zatvorené oči a sú pripravení odísť na onen svet, ich mozgy si zrejme prehrávajú niektoré z najkrajších momentov, ktoré vo svojom živote zažili,“ dodal Zemmar.
Článok bol pôvodne publikovaný vo februári 2022.
Nahlásiť chybu v článku