Ilustračná foto: Unsplash. Foto: Alfred Wegener Institute / V. Schumacher

Objav jantáru nám prináša cennú informáciu o minulosti zamrznutého kontinentu.

Antarktída je pre dnešného človeka znamením kontinentu plného snehu a ľadu. V minulosti to ale bolo inak a aj tu sa vyskytovali lesy a stromy, ktoré do tejto oblasti prinášali život. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Dobrým dôkazom toho, či na danom kontinente niekedy v minulosti rástli stromy, môže priniesť skamenená živica známa ako jantár. Tento vzácny organický materiál býva niekedy označovaný ako polodrahokam, aj keď ním v skutočnosti nie je.

Prvý jantár na Antarktíde

A práve tento dôkaz sa teraz podaril vedcom objaviť, čím Antarktídu môžu zaradiť medzi ostatné svetové kontinenty, na ktorých bol jantár objavený. Vedci svoje zistenie o objave jantáru publikovali v štúdii časopisu Antarctic Science. Kúsok jantáru našli v sedimente, ktorý získali počas expedície v roku 2017 z morského dna pomocou vrtu v hĺbke 946 metrov.

Svoj objav pomenovali „jantár Pine Island“ (jantár borovicového ostrova), keďže ho objavili v lokalite zálivu Pine Island Bay Amundsenovho mora. Tím vedcov vedený Inštitútom Alfreda Wegenera a TU Bergakademie Freiberg tak objavil prvý nález jantáru na Antarktíde.

Foto: Alfred Wegener Institute / V. Schumacher

Poklad zo strednej kriedy

Analyzované kúsky jantáru nám umožnili priamy pohľad na podmienky, ktoré prevládali v západnej Antarktíde pred 90 miliónmi rokov,“ uviedol hlavný autor štúdie Johann P. Klages v tlačovej správe. Podľa vedcov je fascinujúce, že v určitom momente histórie malo všetkých 7 kontinentov na Zemi klimatické podmienky, ktoré umožňovali, aby na nich mohli rásť stromy.

Nález antarktického jantáru ale nie je veľký. Vedci museli pre analýzu vyťažený materiál vysušiť a nakrájať na kúsky s priemerom jedného milimetra a až potom vyberali jednotlivé kúsky jantáru. Pre vedcov je to ale stále veľký objav, pričom jantár obsahuje aj zvyšky kôry stromov a ďalšie mikroinklúzie.

Náš objav je ďalším kúskom skladačky a pomôže nám lepšie porozumieť bažinatému prostrediu dažďového pralesa bohatého na ihličnany v blízkosti južného pólu počas obdobia strednej kriedy,“ píšu vedci.

Uložiť článok

Najnovšie články