Domáce úlohy majú u žiakov rozširovať ich poznatky, viesť ich k precvičovaniu, a tým aj lepšiemu upevňovaniu daného učiva. Vedú žiaka k aktivite, samostatnosti a pracovitosti. Sú preto neoddeliteľnou súčasťou školských systémov po celom svete. Nedávno však bola verejnosti predstavená vedecká štúdia profesora psychológie Harrisa Coopera. Ten po 25-ročnom študovaní vzťahu medzi študentmi a domácimi úlohami zistil, že veci sú celkom inak ako sme si doteraz mysleli.

Profesor Harris Cooper neodsudzuje rolu domácich úloh vo vyučovacom procese. Vo svojej 25-ročnej štúdii však uvádza ich pozitívny vplyv na študenta. Pre študentov stredných škôl sú domáce úlohy veľmi významné, no ich pozitívny vplyv klesá čím viac postupujem do nižších ročníkov. Na základnej škole by preto podľa Cooperových výsledkov domáce úlohy nemali čo hľadať. Pozrime sa na niekoľko najzávažnejších dôvodov, prečo Harris Cooper tvrdí, že domáce úlohy nie sú pre žiakov základných škôl priaznivé a na alternatívne metódy, ktoré by sa na základných školách mohli využívať namiesto nich.

Prečo by žiaci na základných školách nemali dostávať domáce úlohy?

• Domáce úlohy u najmladších žiakov základných škôl generujú negatívne postoje detí voči škole. Keďže títo žiaci majú pred sebou ešte mnoho rokov štúdia, vybudovať u nich negatívny vzťah k škole je to posledné, čo by sme u žiaka chceli dosiahnuť. Namiesto povinností by sa u žiakov mal budovať pozitívny vzťah ku škole ako takej formou aktívnych a interaktívnych činností.
• Domáce úlohy môžu narušiť osobné vzťahy žiakov. Ich úlohou, najmä v prvých ročníkoch základnej školy, je spevniť vzťah medzi žiakom a rodičom a nepriamo tak zapojiť rodičov do vyučovacieho procesu. Mnohokrát to má však presne opačný efekt. Zaneprázdnení rodičia nemajú na robenie úloh so svojimi deťmi čas. Tie majú potom pocit, že „boj so školou“ musia vyhrať úplne samé.

• Domáce úlohy dávajú žiakom falošný pocit zodpovednosti. Falošný preto, že deti si nebudujú túto zodpovednosť samostatne, ale k úlohám ich väčšinou „nútia“ rodičia. Práve tí sa zaujímajú o to, či v škole dostali nejakú úlohu a či ich má ich dieťa spravené. Tvorenie zodpovednosti tak stráca svoj význam.
• V neposlednom rade neostáva žiakom základných škôl pri tom množstve domácich úloh čas na to byť dieťaťom. Žiak základnej školy, najmä prvého stupňa, je to totiž stále viac dieťaťom ako študentom. Keď príde zo školy, potrebuje k optimálnemu osobnostnému vývoju iné činnosti ako sa opäť skloniť nad zošity či učebnice. Potrebuje hru, oddych, šport alebo iné záujmové činnosti. Vedeli ste, že žiak prvého stupňa základnej školy potrebuje optimálne 10 hodín spánku každý deň?

Alternatívy domácich úloh pre mladých študentov

• Najlepšou alternatívou k domácim úlohám je podľa Coopera záujmové a zábavné čítanie. Namiesto práce na doma by učitelia mali zadávať žiakom čítať knihy, články, krátke texty, no nie však hocijaké, ale také, ktoré sú vhodné pre ich vekovú kategóriu. Využiť je možné aj audioknihy, pričom sa žiaci pri ich počúvaní môžu venovať aj ďalším činnostiam.

• Ďalšia alternatíva k domácim úlohám spočíva na rodičoch. Ide o budovanie zodpovednosti, kde domáce úlohy, ako sme už spomínali, zlyhávajú. Rodičia by mali malým študentom zadávať každodenné úlohy, rutiny, ktoré ich naučia zodpovednosti. Môže ísť o menšie domáce práce, popravenie si postele či staranie sa o domáce zvieratko.
• Poslednú možnosť, ktorú spomenieme, môžu realizovať učitelia, ale aj rodičia. Vezmite deti do múzea, divadla alebo vymyslite inú poučnú aktívnu činnosť. Zážitky, vedomosti a pocity, ktoré deti pri takomto programe prežijú, sú nenahraditeľné a nie je možné ich vyvolať v „laboratórnych podmienkach“ – teda v triede či domácnosti.

Aké sú vaše názory na domáce úlohy na základnej škole? Mali by ich deti dostávať alebo by malo školstvo siahnuť po iných alternatívach? 

interez.sk (Lukáš M.), lifehack.org