Išli ste už niekedy do obchodu s tým, že ste nemali ani najmenšie tušenie, prečo ste tam? To je tajná „mágia“ mnohých obchodov, ktoré nás vťahujú dnu, aj keď odtiaľ nič nepotrebujeme a neodídeme odtiaľ, kým si nekúpime aspoň jednu (zvyčajne zbytočnú) vec. Svoje o tom vie aj muž s prezývkou fantafano, ktorý vtipnou formou zdokumentoval návštevu obchodného domu IKEA spolu so svojou manželkou. Teraz sa na tejto fotosérii baví celý internet.

Sme tu. Náš byt je kompletne zariadený. Nie som si istý, prečo sme sa sem vrátili.

Z časti viem prečo sme tu. Obed.

Spadla mi fialová ovocná omáčka na nohavice. To je už tradícia, pravdepodobne mi ostane škvrna. Moja teta na facebooku mi radí, aby som na zašpinené miesto nalial vriacu vodu. Ďalej mi radí, aby som si predtým nohavice dal dole.

Nie sú tu žiadne inštrukcie o tom, kde presne mám nechať tácku s riadom, tak som ju nechal tu. Dúfam, že im nespôsobím žiadne nepríjemnosti.

Možno sme sem prišli pre inštitucionálne riešenie skladovania. Moja žena hovorí: „Možno keď budeme mať osem detí.“ Máme nula detí. Ideme ďalej.

Pozeráme sa na sviečky. Máme veľa sviečok. Tie súčasné sme kúpili v tiež v obchode IKEA. Tieto sú ale mierne odlišné.

Opýtala sa ma, čo si myslím o tomto úložnom riešení. Povedal som: „Nemáme na to miesto“. To bola zrejme nesprávna odpoveď.

Zdá sa, že sme pri zrkadlách. Pripomeniem, že sa raz vyjadrila, že nejaké potrebujeme.

Toto už nie sú zrkadlá. Náš konečný cieľ je tak tajomný, ako dvojité bodky nad písmenami v popisoch produktov.

Moja žena je očarená plyšovými krysami. Síce ma to neznepokojuje, ale som prekvapený, že krysy dostali také dôležité miesto na polici. Je to zvláštny marketing.

Ďalšie krysy. Už začínam uvažovať nad tým, či krysy náhodou nie sú významnou súčasťou švédskej kultúry.

Povedala, že tieto lyžice vyzerajú, že sú poriadne pevné. Naše odmerkové lyžice, čo máme doma, mi ale nepripadajú, že by mali problém s pevnosťou.

„Toto je miesto, kde sa dajú zohnať obrúsky“ povedala. Pod ťarchou dôkazov uznávam, že má pravdu.

„Pripravený?“ spýtala sa ma. Okamžite odpovedám áno, ale nie som si istý, čo tým myslela.

„Toto vyzerá naozaj pekne“, hovorí žena. Vyjadrujem pochybnosti o zavesení obrazu náhodnej ženy na našu stenu. „Hovorila som o ráme“. Kráčam po tenkom ľade…

Žijeme na prízemí. Obávam sa o život každej jednej rastliny, ktorú by sme si zadovážili.

„Čo to je?“ pýta sa moja žena. Štítok s popisom nám nepriniesol žiadnu odpoveď.

Moja žena hovorí, že tieto rastliny jej pripomínajú baobaby. Opatrne som poznamenal, že baobaby majú niekoľko metrov. Odtrhla od nich pohľad, pozrela na mňa a zagúľala očami.

Je to tu. Bol som prichytený.

Sme na odchode. Máme kryt na jedlo do mikrovlnky, cukorničku a oddeľovač do zásuvky. Nemáme zrkadlo. „Chcem zmrzlinu“, hovorí.

„Milujem ťa navždy a to aj napriek tomu, že teraz, ako sme zosobášení, tak to už aj oficiálne musím“ hovorí žena. „Milujem ťa tiež“, odvetím. Odchádzame.

Pozri aj: Na hodine tohoto profesora sa neukázal žiadny študent; jeho tweety obleteli celý internet

interez.sk (mmm), boredpanda.com, imgur.com