Vyrozprával príbeh muža, ktorý každý deň tvrdo pracuje, aby jeho deti mohli chodiť do školy. To je niečo, čo si on sám nikdy nemohol dovoliť. Muž novinárovi povedal slová, ktoré vás chytia za srdce.

Muž žurnalistovi povedal: „Nikdy som svojim deťom nepovedal, čo je náplňou mojej práce. Nechcel som, aby sa moje deti museli za mňa hanbiť. Keď sa ma moja najmladšia dcéra spýtala, čo robím, váhavo som jej odpovedal, že som robotník. Predtým, než som išiel domov, som sa každý deň po práci najprv umyl na verejných toaletách, aby moje deti nezistili, čo robím. Chcel som, aby moje dcéry chodili do školy, aby sa vzdelávali.“

Muž pokračoval: „Chcel som, aby sa nebáli postaviť pred ľudí s dôstojnosťou. Nechcel som dopustiť, aby na ne niekedy niekto hľadel zhora, tak ako všetci hľadeli na mňa. Ľudia ma vždy ponižovali. Každý jeden cent, ktorý sa mi podarilo ušetriť, som investoval do vzdelania svojich dcér. Nekúpil som si novú košeľu, namiesto toho som svojim dcéram kúpil knihy. Chcel som, aby moje dcéry voči mne prechovávali rešpekt. Bol som upratovač.“

Príbeh muža pokračoval: „Deň pred posledným možným dňom, kedy sa moja dcéra mohla prihlásiť na vysokú školu, nedokázal som zaplatiť potrebné poplatky. V ten deň som nedokázal pracovať. Sedel som vedľa odpadkov a usiloval som sa skryť slzy. Všetci moji kolegovia sa na mňa pozerali, ani jeden sa však neprišiel prihovoriť. Zlyhal som a to mi zlomilo srdce. Nevedel som si predstaviť, ako sa postavím pred svoju dcéru, ktorá sa ma na poplatky spýta, keď prídem domov. Narodil som sa chudobný. A veril som, že chudobného človeka nečaká nič dobré.“

V tom sa stalo niečo nečakané. Muž vraví: „Po práci ku mne prišli moji kolegovia, posadali si vedľa mňa a spýtali sa, či ich považujem sa svojich bratov. Skôr, než som stihol odpovedať, dali mi do ruky svoj plat za celý deň. Keď som sa pokúsil odmietnuť, zastavili ma a povedali: Ak treba, dnes budeme hladovať, naša dcéra však musí ísť na vysokú školu. Nedokázal som odpovedať. V ten deň som sa nesprchoval na verejných toaletách. Vrátil som sa domov ako upratovač.“

Ako to teda dopadlo? Muž je na svoju dcéru hrdý: „Moja dcéra čoskoro dokončí univerzitu. Tri z mojich dcér mi už dokonca viac nedovolia pracovať. Jedna z dcér pracuje na čiastočný úväzok a ostatné učia. Často ma však berú na miesto, kde som pracoval. Dávame mojim kolegom jedlo. Smejú sa a pýtajú sa mojej dcéry, prečo ich kŕmi tak často. Moja dcéra im odpovedá: Všetci ste pre mňa v ten deň hladovali, aby som sa mohla stať tým, kým dnes som. Modlite sa za mňa, aby som vás všetkých mohla kŕmiť každý deň.“

Napokon muž žurnalistovi povedal: „Už sa viac necítim ako chudobný muž. Ako môže byť chudobný niekto, kto má také deti, ako mám ja.“

Tento muž urobil pre svoje dcéry všetko a my si z neho môžeme brať príklad. Občas zabúdame na to, čo pre nás rodičia obetovali, len aby nám zabezpečili lepšiu budúcnosť. Dúfame, že sa im dostane všetkej vďaky, ktorú si zaslúžia.

Pozri aj: Skončil na ulici a pokúsil sa spáchať samovraždu. Dnes je z neho úspešný podnikateľ a zarába milióny

icretive.am