Muž s odhalenou hruďou, či slovenský Tank Man. Tak prezývajú fotografiu Ladislava Bielika, ktorá obletela celý svet a bola dokonca zaradená i do stovky najlepších fotografií 20. storočia. „Muž s odhalenou hruďou“ však nie je len fotografia. Je to silný príbeh boja za slobodu, ktorý vo svojom vnútri prežíval v roku 1968 takmer každý. 

V roku 1968 sa Sovietskemu zväzu akosi prestala páčiť politická situácia vo vtedajšom Československu. Národ si totiž začal uvedomovať režim, v ktorom už 20 rokov existoval a žiadal si zmenu. Sovieti tak urobili ťah, ktorým si nás pripútali na ďalšie dve desaťročia. 20. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy o 23: 20 prekročili hranice Československa a začala okupácia. To sa však mnohým vôbec nepáčilo.

Pol milióna vojakov, 7-tisíc tankov a obrnených transportérov, 100 lietadiel a podľa odhadov asi 5 miliónov nenásilne protestujúcich obyvateľov Československa v prvom týždni okupácie. Medzi nimi bol na bratislavskom Šafárikovom námestí i Emil Gallo. Toto meno vám zrejme nič nehovorí. No práve on je „Muž s odhalenou hruďou“ a slovenský „Tank Man“ v jednej osobe. Pred okupantský tank sa postavil s odporom, s vášňou a pravdepodobne i nenávisťou. Stal sa ikonou nenásilného odporu proti vojskám Varšavskej zmluvy v Československu, ktorú na fotografii videli ľudia z celého sveta.

Foto: Ladislav Bielik

Emil Gallo bol obyčajným bratislavčanom. Pracoval ako inštalatér, mal štyri deti o ktoré sa po tragickej smrti svojej manželky v roku 1963 musel starať celkom sám. To, čo ho priviedlo k silnému gestu, ktoré môžete vidieť na fotografii sa už nikdy nedozvieme. Svojej rodine to neprezradil a oni sa ho na to ani nepýtali. Tri roky po začiatku okupácie spáchal Emil Gallo samovraždu.

Foto: Josef Koudelka

Totožnosť „Muža s odhalenou hruďou“ bola zistená až o mnoho rokov neskôr v roku 1991. Autor fotografie Ladislav Bielik totiž svoj fotomateriál z okupácie Československa radšej dobre schoval a jeho rodina ho našla až po Nežnej revolúcii. V roku 1991 začala po „Mužovi s odhalenou hruďou“ pátrať redakcia Smeny. Už o dva dni na to sa prihlásila dcéra Emila Galla s tým, že na svetovo známej fotografii je práve jej otec.

Dcéra Emila Galla, Emília Gogová videla fotografiu v novinách i krátko po jej vyhotovení, no ani jej na um nezišlo túto situáciu s otcom preberať. Podľa jej slov mala rodina v tom čase iné, väčšie problémy. Päťčlenná rodina bez matky to veru nemala ľahké, navyše sa k tomu pridala i nálada v čase okupácie. Keďže bývali v centre Bratislavy, mali vojakov i tanky neustále pred očami.

Fotografia z dielne Ladislava Bielika, ktorá zachytáva obyčajného človeka Emila Galla nakoniec putovala ďaleko za hranice Slovenska. Odpor Emila Galla voči okupantov sa stal symbolom nenásilného protestu Československa voči vojskám Varšavskej zmluvy, ktoré sa na „dovolenke“ v našej krajine nakoniec zdržali viac ako dve desaťročia…

Pozri aj:10 ikonických fotografií, ktoré vznikli vďaka Slovákom a obleteli celý svet

aktuality.sk, sme.sk