Písal sa január 1967, keď 54-ročný Alfred dal svojmu synovi Garymu 10 šilingov za posledné objednávky v pube Miners‘ Arms. Muža známi poznali ako mocného derbyshirského baníka a šikovného holubára. Oslovovali ho „Vrabec“ či „holubársky šampión Pinxtonu“. Tento príbeh priniesol portál Express.
Alfred si po výmene peňazí odskočil na vonkajší záchod, ktorý patril ku krčme. Naspäť sa však už nikdy nevrátil.
Dedinou sa šírili klebety, ktoré syn do smrti odmietal
Nakoľko sa muž pred časom odlúčil od svojej manželky, mnohí obyvatelia malej anglickej dedinky verili, že si zmiznutie starostlivo naplánoval. Podľa klebiet mal premyslený plán, vďaka ktorému mohol nadobro opustiť svoj bývalý život – svoju manželku, rodinu a všetkých šesť detí.
Rodinu záhadné zmiznutie poznačilo tak veľmi, že drvivá väčšina sa odmietala čo i len zmieniť o tom, že ktosi ako Alfred Swinscoe kedysi skutočne existoval.
Konšpiračnú teóriu o jeho naplánovanom úteku však odmietol prijať syn Gary. Napriek klebetám až do svojej smrti v roku 2012 dúfal, že jedného dňa svojho otca opäť uvidí.
Vnuk, ktorý si po dekádach spomenul na ponožky starého otca
Odo dňa jeho zmiznutia uplynulo celých 56 rokov. Ako píše portál Mirror, jedného dňa vnuk Alfreda Russel Lowbridge, ktorý mal v čase dedkovho zmiznutia len štyri roky, sedel za počítačom a scrolloval sociálnymi sieťami. Medzi prílevom fotiek svojich priateľov a bezduchých videí zlatých mačiatok narazil na policajný príspevok o tele nájdenom na farmárskom poli.
Russel si prešiel fotografie k príspevku. Niekoľko minút len tupo hľadel na jednu z ponožiek na objavenom tele.
Potom bez váhania zdvihol telefón a vytočil číslo polície.
„Zrazu som si spomenul, že ako dieťa som si obúval ponožky môjho starého otca a vytiahol som si ich tak vysoko, že mi päta siahala až po koleno. Zavolal som políciu a oni si prišli zobrať ster z DNA. Vtedy sme zistili, že to bol naozaj Alfred. Bol som šokovaný a ohromený,“ spomína na tento moment vnuk.
Strateného holubára ktosi násilne pripravil o život
Z pozostatkov bolo jasné, že muž prišiel o život násilne, vraždou, pred ktorou sa zo všetkých síl bránil. „Bol zavraždený dosť brutálne,“ hovorí Russel. „Došlo k poraneniu hlavy tupou silou a k poraneniu čeľuste ostrou silou, takže to mohla byť hrana rýľa a potom možno bodnutie. Povedali, že bojoval o život.“
Pri boji si mohol Alfred zlomiť ruku a poškodiť niektoré rebrá a chrbticu. „Policajti sa domnievajú, že ho niekde nechali týždeň alebo viac, kým ho pochovali, pretože mu chýbali prsty a rebrá. Ako keby ho spustošili líšky a jazvece. Ktokoľvek ho zabil, sa k jeho telu vrátil a uistil sa, aby ho už nikdy nikto nenašiel.“
Russel tvrdí, že vďaka objavu cíti rodina istú útechu. Konečne sa aspoň čiastočne podarilo odhaliť záhadu, ktorá ako ťarcha padala na ich minulosť.
Kto môže za jeho smrť?
„Teraz je to o dôvodoch,“ dodáva Russel. „Prečo by mu to niekto urobil? Nikdy nikoho nenahneval, okrem svojich kolegov holubárov. Nebol to násilník, nepúšťal sa do bitiek a bol známy tým, že bol veľmi veľkorysý. Nejde mi do hlavy, prečo by si niekto želal jeho smrť.“
Dodáva, že je presvedčený, že niekto tam vonku ešte pozná skutočný príbeh – synovia alebo dcéry vraha, ktorý sa k zločinu priznal na smrteľnej posteli.
„Obávam sa, že polícia prípad uzavrie a pravdu sa nikdy nedozvieme. Len dúfam, že sa niekto ozve, aby našla Alfredova rodina konečne skutočný mier.“
Nahlásiť chybu v článku