70-ročný Paul Alexander sa v detstve nakazil detskou obrnou, poliomyelitídou, infekčným ochorením, ktoré postihuje nielen pohybový aparát, ale i pľúca. Tie stratia svoju funkčnosť a pacienti majú značné problémy s dychom, ktoré môžu neraz viesť až k samotnej zástave. V minulosti, keď detská obrna v Amerike zažívala svoje nešťastné „boom,“ toto ochorenie negatívne ovplyvnilo život mnohým detským pacientom. O očkovaní nebola ešte ani reč a tak lekárom neostávalo nič iné, než naučiť sa zmierňovať dôsledky. Na pomoc pacientov prišli tzv. železné pľúca. Zariadenie, ktoré pomáha pacientom s dýchaním. I keď vyzerá naozaj hrozne, pacienti si pochvaľujú ich účinok.

Pán Alexander nedá na železné pľúca dopustiť. „Pokiaľ viem, sme dvaja, maximálne traja, čo tento prístroj stále používajú,“ tvrdí Alexander, ktorý obrovskú opachu používa už niekoľko desaťročí. Kedysi v železných pľúcach strávil celé dni, dnes je v nich už „len“ pol dňa. S udržiavaním funkčnosti stroja má však značné problémy. I keď je prístroj v princípe veľmi jednoduchý, diely zodpovedné za jeho chod, sú prakticky nedostupné.

Prvý elektrický respirátor sa začal používať už v roku 1927 a odvtedy pomohol udržiavať pľúcnu ventiláciu tisíckam ľuďom. Rekordmankou v používaní tohto prístroja sa stala Austrálčanka June Middleton, ktorá v ňom strávila neuveriteľných 60 rokov, pričom denne v ňom ležala až 21 hodín. Keď išla na záchod, musela si so sebou vziať prenosný dýchací respirátor. V súčasnosti však tieto železné pľúca nahradili oveľa pohodlnejšie respirátory, pri používaní ktorých nemusíte ležať celý deň v železnom zariadení. Preto aj výrobcovia pľúc prehovárajú 70-ročného Paula a ostatných „posledných mohykánov,“ aby pomaly presedlali na iný typ ventilácie.

Paul sa v železných pľúcach cíti predsa len najlepšie

Keď Paul vyjde z prístroja, je to pre okolie veľká novinka. Tento sympatický pán nestráca zmysel pre humor. „Všetci chcú vidieť, ako v skutočnosti vyzerá človek, ktorému z prístroja vytŕča len hlava,“ smeje sa. V pľúcach sa naozaj udomácnil, dokonca si nájde čas aj na telefonovanie či sociálne siete. V ústach si drží malú tyčinku, pomocou ktorej odpisuje svojim fanúšikom.

Dali by všetko za očkovanie

Paul však bohužiaľ nie je jediný, kto je v dôsledku prekonania detskej obrny odkázaný na umelú ventiláciu. 69-ročná Martha Lillard z Oklahomy je jednou z troch ľudí, ktorí používajú železné pľúca až doteraz. Na kampaň odporcov očkovania má však ťažké srdce. „Detskou obrnou som sa nakazila ako 5-ročná. Veľmi som trpela a nevediem plnohodnotný život. Viem, že moja matka by dala všetko na svete za to, keby vtedy boli dostupné vakcíny.“ V čase najväčšieho vyčíňania vírusu detskej obrny bolo len v Amerike ročne postihnutých viac ako 15-tisíc detí. Prečo napriek tomu, že v súčasnosti máme proti obrne účinné zbrane, niektorí robia silou-mocou všetko preto, aby sa toto ochorenie opäť vrátilo? Na Slovensku od roku 1960 neboli zaznamenané žiadne výskyty tohto ochorenia. Bola by veľká škoda, keby to malo byť inak.

Pozri aj: Marihuana a alkohol. Ktorá z týchto drôg vám škodí viac, a ktorá by mala byť zakázaná?

independent.co.uk