Veľké búrky aj v týchto dňoch trápia Slovensko a máme pred nimi prirodzený rešpekt. Iné je to na zemi a iné, keď ste pilot lietadla a búrku máte pred sebou. Je pochopiteľné, že sa jej chcete vyhnúť, keďže vletieť do búrky môže spôsobiť množstvo komplikácií. A kým ešte v lietadle je to síce nepríjemné, ale znesiteľné, ocitnúť sa v búrke bez ochrany lietadla je niečo ťažko predstaviteľné.
Presne to sa však stalo 39-ročnému podplukovníkovi Williamovi Rankinovi 26. júla 1959, ako uvádza IFL Science. Tento veterán z druhej svetovej, a tiež kórejskej vojny sa presúval z námornej leteckej základne v South Weymouth v štáte Massachusetts na leteckú stanicu námornej pechoty v Beaufort v Južnej Karolíne. Sekundoval mu druhý pilot, Herbert Nolan, v rovnakej stíhačke akú mal aj on, F-8 Crusader.
Obaja videli pred sebou impozantný búrkový mrak — kumulonimbus. Ten je charakteristický hrozivými tvarmi a vytvára futuristické veže. Jeho horné zakončenie je zvyčajne v tvare nákovy. A kým bežný mrak nedosahuje výšku ani dvoch kilometrov, kumulonimbus môže narásť aj do 20 km. Sú to teda masívne búrkové mraky, ktorým sa každý pilot chce vyhnúť.
A presne to urobili aj Rankin a Nolan. So svojimi stíhačkami začali stúpať, aby sa dostali nad kumulonimbus. Vystúpili do výšky približne 14 300 metrov a prelietavali nad búrkou.
Vtedy sa niečo pokazilo
Ako uvádza portál Disciples of flight, leteli rýchlosťou 0,82 Mach, čo je približne 1000 km/h, keď Rankin započul hlasný buchot a dunenie motora. Začali mu blikať všetky výstražné svetlá a motor sa zastavil. Rankin rýchlo poslal správu Nolanovi: „Výpadok napájania. Možno sa budem musieť katapultovať.“
Z „možno“ sa v priebehu pár sekúnd stala realita. Lietadlo bez pohonu sa začalo nakláňať a padať. Rankin vedel, že ho nečaká nič príjemné. Ide sa katapultovať nad búrkovým mrakom vo výške, kde je -50 stupňov Celzia, mizivá úroveň kyslíka a čakali ho nepríjemné následky dekompresie. Nemal ale na výber.
Zatiahol páku katapultu a ten ho vymrštil z padajúceho vraku, pričom prišiel o ľavú rukavicu, čo bol veľký problém. Okamžite mu z očí, nosa, uší a úst začala tiecť krv kvôli dekompresii, ktorá na jeho telo začala pôsobiť po tom, ako bol vymrštený z natlakovanej kabíny. Nepríjemne sa mu nafúklo brucho, jediné šťastie bolo, že mal pri sebe núdzový kyslík. Toto sa udialo o 18:00.
Asi po desiatich sekundách pádu dosiahol vrchol búrky. Zima sa razom zhoršila a silný vietor mu na odhalenej ruke začal spôsobovať omrzliny. Jeho padák sa stále neotvoril, keďže bol vybavený vstavaným barometrom nastaveným tak, aby sa automaticky rozvinul vo výške približne tri kilometre, kde by malo byť už dostatok vzduchu, a tiež prijateľné teploty. Ak by sa otvoril vyššie, pád by sa spomalil natoľko, že by človek zamrzol, a tiež zahynul kvôli nedostatku kyslíka.
Lietal v búrke
Za normálnych okolností by výšku potrebnú na otvorenie padáka dosiahol asi za tri minúty voľného pádu. Avšak Rankin sa nachádzal v obrovskej búrke. Stĺpy vzduchu si ho pohadzovali hore a dolu a stratil tak pojem o tom, v akej výške sa nachádza. Zdalo sa mu, že padá už veľmi dlho, no jeho padák sa neotvára. Bál sa, že sa barometer pokazil a odolával nutkaniu núdzovo ho otvoriť.
Nakoniec pocítil trhnutie a aj keď kvôli nulovej viditeľnosti nevidel padák nad sebou, ucítil, že sa otvoril. Rankin bol ale vyššie ako spomínané tri kilometre. Kvôli silnej búrke sa tlak nesprával normálne a v jednom momente barometer (v podstate pružinka reagujúca na tlak) vyhodnotil, že má otvoriť padák.
Rankin, už s otvoreným padákom, sa stále nachádzal v búrke a bol tak ešte citlivejší na stúpajúce prúdy. Tie ho ťahali naspäť hore, potom zase nadol a takto dookola. „V jednom momente mi z toho prišlo zle a začal som vracať,“ napísal vo svojej knihe The Man Who Rode The Thunder.
Znepokojivé na tom bolo, že okolo neho vlastne zúrila búrka. Niekedy ho „bombardovali“ krúpy, ktorých sa bál, že mu poškodia padák, inokedy musel zadržiavať dych, aby sa nenadýchol vody a vlastne sa neutopil na oblohe. Núdzového kyslíka totiž mal len veľmi malé množstvo.
Okolo neho udierali blesky a ohlušujúce hromy, ktorých otrasy skôr cítil na tele, ako počul. V jednom momente udrel blesk pred ním takým jasným svetlom, že si myslel, že zomrel.
Smer zem
Napokon sa stal zázrak. Stúpavé prúdy povolili a Rankin začal klesať. Vyšiel z búrky, teplota okamžite vzrástla. Bol nažive, jeho padák bol neporušený a on smeroval k zemi — do stromového porastu. Pri pristátí hlavou narazil do pňa, našťastie, jeho prilba absorbovala náraz. Keď sa Rankin pozrel na hodinky, ukazovali 18:40. Od momentu katapultovania prešlo 40 minút, z ktorých takmer celý čas strávil v búrkovom mraku.
Našťastie sa nachádzal blízko cesty, tak sa k nej postavil a snažil sa mávať na autá. Ako uvádza archivovaný článok webu Time, Rankin bol celý špinavý od zvratkov, krvavý, mokrý a vyčerpaný. Nakoniec jedno auto zastalo po tom, ako malý chlapec sediaci vo vozidle zakričal na otca: „Tam stojí pilot stíhačky„.
Naložili ho do auta a previezli k miestnemu obchodu, kam po Rankina prišla sanitka.
Čoskoro v oblakoch
Jeho zranenia, k tomu, čo prežil, boli v podstate ľahké. V nemocnici mu liečili omrznutú ruku, poranenia z dekompresie a iné drobné zranenia, no nič vážne. V priebehu niekoľkých týždňov sa zotavil a neskôr sa opäť vrátil do služby.
O svojom zážitku napísal už vyššie spomínanú knihu The Man Who Rode The Thunder (voľný preklad: Muž, ktorý jazdil na hrome). Mimochodom, nebolo vydaných veľa výtlačkov, a tak je veľmi cenná, na Amazone sa v čase písania článku predávala za približne 800 dolárov.
61 Years Ago Today: The Incredible Story Of “The Man Who Rode The Thunder”: Lt. Col. William Rankin Ejected From An F-8 Crusader in A Thunderstorm At 50,000 ft. The Next 40 Minutes is Legend. Here’s his story: https://t.co/eb3h7ufayM pic.twitter.com/5npFhnVzZM
— The Aviationist (@TheAviationist) July 26, 2020
Rankin zomrel v roku 2009, vo veku 88 rokov, len pár dní predtým, ako by sa oslávilo 50. výročie jeho neuveriteľného prežitia v búrke. A kým aj iným ľuďom, napríklad paraglidistke Ewe Wiśnierskej sa podarilo vletieť (a našťastie) aj vyletieť z búrky, Rankin ostáva dodnes jediným človekom, ktorý prežil pád cez celý búrkový mrak.
Nahlásiť chybu v článku