Väčšinou sa zameriavame viacej na súčasné využitie vecí, ako na to, odkiaľ pochádzajú a prečo vznikli. Ešte o to viac to platí pri zaužívaných gestách, symboloch a frázach. Niekedy proste len robíme veci preto, lebo to tak robia všetci. Rôzne gestá však často za sebou ukrývajú bohatú históriu a niekedy aj úplne odlišný význam od toho dnešného.

Znak víťazstva

Možno ste nevedeli, že obyčajným zdvihnutím ukazováka a prostredníka, ktorým vytvoríte písmeno V, môžete niekoho slušne uraziť. Ide práve o to, ktorým smerom vytočíte ruku. Pokiaľ pri ukazovaní tohto gesta smeruje vaša dlaň k vám, vo viacerých anglicky hovoriacich krajinách rovno môžete ten ukazovák zložiť a jednoducho im ukázať len prostredník, keďže efekt to bude mať rovnaký. Toto gesto sa však počas druhej svetovej vojny doslovne otočilo. Celé to začal belgický politik Victor de Laveleye, ktorý kvôli nacistickej okupácii utiekol do Anglicka. V exile pracoval v rádiu BBC a cezeň navrhol obyvateľom v okupovanej Európe, aby používali písmeno V ako znak odboja. V ako „vicotire“, čiže víťazstvo vo francúzštine a zároveň ako „Vrijheid“ v holandštine, čo znamená slobodu. Britské média sa tohto gesta chytili a „V-čko“ s dlaňou mierenou von sa čoskoro stalo znakom povzbudenia a neskôr mieru.

Prostredník

Toto neslávne známe gesto sa používa už stáročia a vždy malo viac-menej jednotný význam. Toto gesto má svoje korene už v starovekom Ríme, kedy bolo nazývané „digitus impudicus“, čiže neslušný prst. Rimanom totižto vystretý prostredník pripomínal mužský pohlavný úd a pridávali k nemu aj ohnutý prstenník a ukazovák, aby ešte vizuálne doplnili aj semenníky. Toto gesto však s menšími obmenami vždy znamenalo nespokojnosť, hnev či výsmech.

Choď von

Toto gesto, ktorým niekomu naznačíte, že má ísť preč, alebo že je vylúčený, pochádza z bejzbalu. Pôvodne však gestá v bejzbale vôbec neboli. Práveže naopak, gestá boli považované za nemiestne od gentlemanov hrajúcich bejzbal. Bolo to práve rastom popularity tohto športu, s ktorou rástol aj počet pozorovateľov hry a hluk, ktorý počas zápasu vytvorili. Keďže bolo už prakticky nemožné počuť rozhodcov hlas, rozhodli sa to riešiť. Na začiatku 20.storočia napísal bývalý generál z občianskej vojny, Andrew Sherridan, list pre Americkú ligu, v ktorom navrhol používanie gest. Liga jeho návrh prijala a po pár rokoch experimentovania sa v roku 1925 vyvinuli jednotné rozhodcovské gestá, medzi ktorými sa nachádza aj toto.

„Fist bump“

Toto gesto má prakticky rovnaký význam ako podanie ruky či „high-five“ a teda prejavenie uznania, či úcty. Existujú viaceré teórie, no najpravdepodobnejšia je tá, že tento dotyk dvoch pästí pochádza z profesionálneho boxu a získal popularitu približne v roku 1970. Boxeri mali na sebe masívne rukavice, a preto si pred zápasom zjavne nemohli podať ruky. Podobne to z rovnakého dôvodu robia aj hokejisti. Ľudia tento dotyk začali napodobňovať. Toto gesto prevzali neskôr aj basketbalisti, ktorí preferovali „fist bump“ namiesto typického podania ruky, keďže mali na rukách kriedu, ktorú si podaním ruky nechceli zotrieť. Imitovanie športových ikon teda pretlačilo toto dnes často používané gesto medzi širokú verejnosť.

Palec hore a palec dole

Zrejme si myslíte, že na tento bod poznáte odpoveď. Áno, tá najznámejšia z možností vzniku tohto gesta sú gladiátorské zápasy, kde pozorovatelia mali rozhodnúť o osude porazeného gladiátora práve týmito gestami. Palec hore pre život a palec dole pre smrť.

Toto však nevieme povedať s istotou, keďže informácie o tom, že presne aké gestá boli používané sú nejasné. Vo Francúzku a v Anglicku však bol palec hore vždy považovaný za niečo pozitívne. Britskí biznismeni uzatvárali zmluvy tak, že zdvihli palce, ovlhčili si ich a spojili ich dokopy. Francúzi si zasa všímali, že pri počítaní bolo väčšinou číslo jedna palec, čiže to indikovalo, že niečo je jednotka. Bol to práve aj francúzsky maliar, ktorého veľmi úspešná maľba najväčšmi popularizovala ideu rozsudku nad gladiátormi pomocou signálov palcami.

Okrem toho, Číňania toto gesto tiež používali. Počas druhej svetovej vojny, čínski civilisti ukazovali toto gesto skupine letcov Flying Tigers. Išlo o jednotku, ktorá pomáhala čínskemu letectvu proti náletom japonských bombardérov. Piloti z Flying Tigers následne spopularizovali toto gesto v USA.

Salutovanie

Salutovanie pochádza z dobre známeho pravidla etikety a to skladania pokrývky hlavy na znak úcty. Pôvodne to v britskej armáde fungovalo rovnako. Pokrývky hlavy sa však začali časom diferencovať podľa jednotiek a skladanie mnohých z týchto typov bolo veľmi nepraktické. Preto sa gesto skladania pokrývky hlavy pri preukazovaní úcty nadriadeným nahradilo iba jemným nadvihnutím čapice. Neskôr sa to zjednodušilo ešte viacej a to na salutovanie, ktoré poznáme dneska.

Pozri aj: 10+ interpunkčných znamienok, o ktorých ste nevedeli, že existujú, no možno by ste ich využili aj vy

mentalfloss.com