Svet je preplnený informáciami o všetkom, čo naša rozmanitá planéta ponúka. Je toho toľko, čo nevieme, o čom sme ešte nepočuli… My sa vám pokúsime pravidelne prinášať tie najväčšie zaujímavosti a fakty na rôzne témy, aby ste mohli nepretržite spoznávať všetko okolo vás. Ste zvedaví, o čom to bude tentokrát? Dnes sa pozrieme na najdokonalejší orgán v ľudskom tele. Ako vlastne mozog funguje?
Mozog nerozlišuje medzi realitou a predstavou
Ľudský mozog reaguje na každú našu myšlienku a nerozlišuje, či sa jedná o realitu, alebo predstavu. To je dôvod, prečo sú ľudia, ktorí sa na svet pozerajú cez „ružové okuliare“ šťastnejší a prečo ľudské telo prijíma placebo ako skutočný farmaceutický produkt.
„Mentálna práca“ neunavuje mozog
Pocit únavy po tvrdom premýšľaní vzniká v dôsledku našich emócií. Narozdiel od fyzickej námahy sa pri mentálnej nemení zloženie krvi prúdiacej do mozgu, ktoré spôsobuje reálnu únavu. Únava po premýšľaní je teda len trik mozgu. To však neznamená, že ju skutočne nepociťujeme. Nemá však pôvod v organizme, ale v mozgu.
Väčšinu času pracuje mozog automaticky
Náš mozog pracuje väčšinu času automaticky. Viac ako polovica vašich dnešných myšlienok v skutočnosti pochádza už zo včerajška. Mozog ich vytvoril predčasne, aby ich dnes mohol automaticky použiť. To je dôvod, prečo pesimisti tak ťažko menia svoj pohľad na svet. Je potrebné, aby celkom „vyčistili“ svoju hlavu a proces zmeny pohľadu je preto dlhodobý.
Vidíme to, na čo myslíme
Akékoľvek myšlienky mozog pretavuje do skutočnosti. Napríklad, ak snívate o ceste do Paríža, budete si toto mesto pripomínať veľmi často. S vaším snom sa vám vytvorí toľko asociácií, že budete o svojej ceste snívať ešte častejšie aj pri pohľade na bežné veci.
Mozog potrebuje tréning rovnako ako svaly
Ľudský mozog je veľmi podobný našim svalom – aj on potrebuje trénovať. Učenie, čerstvý vzduch, riešenie problémov, zdravé stravovanie, spánok, cestovanie a mnoho ďalších činností neustále trénujú mozog a vylepšujú jeho činnosť a aktivitu.
Nikdy neoddychuje
Ak keď naše telo a vedomie oddychujú a my spíme, náš mozog nezaháľa a naďalej ostáva aktívnym. Je dokázané, že mozgová aktivita počas spánku je dokonca vyššia ako počas dňa.
„Vypnutie“ je užitočné
„Vypnutie“ nášho mozgu z času na čas je pre ľudský organizmus veľmi prospešné. Samozrejme, že nejde o vypnutie aktivity mozgu, ale o akúsi pauzu od myšlienok a premýšľania. Mozog vtedy nechávame bežať akoby na voľnobeh, čo je pre imunitný systém človeka veľmi dôležité. Najlepšou relaxáciou je podľa odborníkov aktívny odpočinok.
Zabúdanie podporuje flexibilitu mozgu
To, že na niektoré veci zabúdame, nijako neovplyvníme. Aby si náš mozog mohol zapamätať nové informácie a zážitky, musia niektoré staršie ustúpiť do úzadia a časom sa úplne odstrániť. Existuje však istý spôsob, ktorý vám pomôže rozhodnúť sa, čo si chcete zapamätať a čo nie. Stačí ak si na informáciu alebo zážitok z času na čas cielene spomeniete a zvýšite tak pravdepodobnosť, že si ju v pamäti uchováte navždy.
Mozog necíti bolesť
Na bolesť síce reaguje, no sám ho nepociťuje. Samotný mozog na to totiž nemá dostatok potrebných receptorov. Obklopený je však množstvom ciev, nervov a tkanív, ktoré túto funkciu majú.
Môžme zmeniť svoj osud
Vďaka mozgu môžeme nepriamo meniť svoj osud a život. Každá myšlienka totiž v mozgu generuje nové nervové zakončenia. Ak budete rozmýšľať nad neúspechom, bude sa táto myšlienka v priebehu času neustále posilňovať. Naopak, ak budete rozmýšľať pozitívne, budú sa pozitívne myšlienky šíriť aj novými zakončeniami.
Pozri aj: 23 mýtov o ľudskom tele, ktorým ste doteraz verili, no nie sú vôbec pravdivé
interez.sk (red.), brightside.me
Nahlásiť chybu v článku