Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) zamietol kofinancovanie projektu na ochranu stepných druhov vtákov a skonštatoval, že Slovensko žiadne stepi nemá. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko upozorňuje, že ide o politický krok, na ktorý doplatia najohrozenejšie vtáčie druhy, ale aj farmári a vidiecka krajina.
Navyše Slovensko príde o milión eur, ktorý mohol z daní a odvodov z tohto projektu poputovať do štátnej pokladnice. Projekt mal vytvoriť možnosti pre podporu pasienkárstva a obnovu stepných biotopov, ktoré na Slovensku sú, no veľká časť z nich bola premenená na kultúrnu step – obhospodarovanú poľnohospodársku krajinu.
Argument o neexistencii stepí na Slovensku by bol podľa ornitológov smiešny, keby nebol existenčným ohrozením. Bez vhodného manažmentu a obnovy stepných biotopov môžu na Slovensku druhy vtákov ako krakľa belasá či sokol kobcovitý úplne vyhynúť.
Odborníci nesúhlasia
„V stepných biotopoch u nás vyhynulo, alebo sa dostalo na pokraj vyhynutia za posledné desaťročia viac druhov ako v lesoch. Ide napríklad o druhy ako drop malý, ležiak úhorový či strakoš červenohlavý. Na pokraji vyhynutia lavíruje sokol kobcovitý, krakľa belasá, strakoš kolesár a ďalšie,“ povedal ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň.
Tieto stepné druhy patrili k Slovensku a to, že stepi sú prirodzenou súčasťou našej prírody, dokazujú podľa neho aj názvy niektorých chránených území, napríklad Národná prírodná rezervácia Čenkovská lesostep. Odborným, ale aj všeobecne známym pojmom je „kultúrna step“, ktorým označujeme poľnohospodársku pôdu (polia, lúky, pasienky, ovocné sady), ktoré tvoria takmer 60 percent rozlohy Slovenska a pokrývajú väčšinu pôvodných prirodzených stepných biotopov.
„Stepi, o ktorých existencii pán minister Taraba pochybuje, tak zaberajú takmer 2,4 milióna hektárov rozlohy Slovenska,“ vysvetlil riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko Matej Repel. Aktivity a podpora, ktorú sa Taraba rozhodol sabotovať, obstáli podľa ornitológov v tvrdej konkurencii projektov z celej Európy v rámci programu LIFE.
Zmysel a význam projektu pre prírodu museli ochranári hodnoverne obhájiť v prísnom odbornom hodnotení. „Hlavným cieľom projektu LIFE „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“ je okrem iného obnoviť zanedbané a degradované stepné biotopy na rozlohe minimálne 700 hektárov v deviatich chránených vtáčích územiach a prispieť tak k zlepšeniu ochrany desiatich európsky významných druhov vtákov typických pre stepné biotopy,“ poukázala Zuzana Paulo Lackovičová z SOS/BirdLife Slovensko.
Štátna pokladnica príde o milióny na daniach
Veľká časť zrušených aktivít mala podporiť poľnohospodárov a obnovu pastvy v regiónoch. Tieto peniaze tam teraz budú podľa ochranárov chýbať, pričom za všetkých predchádzajúcich vlád minimálne od roku 2006 systém kofinancovania projektov LIFE zo štátneho rozpočtu fungoval.
Minister sa podľa SOS/BirdLife neukázal ani ako dobrý ekonóm. Z celkového rozpočtu projektu vo výške viac ako 6,65 milióna eur žiadali mimovládne organizácie spolufinancovanie zo strany Ministerstva životného prostredia vo výške 1,33 milióna eur. Ak by sa podarilo projekt realizovať v plnom rozsahu a vyčerpať celý rozpočet, na daniach a odvodoch za zamestnancov by sa do štátnej pokladnice vrátilo 2,33 milióna eur.
Minister tak svojím chybným rozhodnutím nielenže poškodil prírodu a najohrozenejšie druhy, farmárov a tradičnú pastvu na vidieku, no v čase konsolidácie navyše pripravil štátny rozpočet o 0,997 milióna eur len na tomto jednom projekte, konštatuje SOS/BirdLife.
„Minister sa pochválil, ako to mimovládkam opäť naložil a tie sa mu za to mstia petíciou za odstúpenie. Zabudol však poznamenať, že my ani naši projektoví partneri sme sa do petície nijako nezapojili,“ hovorí Repel. Petícia sa navyše pripravovala dávno pred jeho rozhodnutím zamietnuť financovanie tohto projektu. „Ministrove slová sú ďalším klamstvom, ktorým sa snaží z odbornej témy a na úkor slovenskej prírody vytĺkať politický kapitál. V skutočnosti opäť poškodil slovenskú prírodu a poľnohospodárov,“ dodal.
Klamstvom je podľa neho aj tvrdenie ministra, že 90 percent výdavkov išlo na mzdy pre mimovládky. Personálne výdavky predstavujú 28,57 percenta rozpočtu projektu, z čoho po odrátaní daní a odvodov, ktoré putujú späť do štátneho rozpočtu, len 15,71 percenta z celého rozpočtu projektu predstavujú čisté mzdy zamestnancov. V rámci projektu bolo plánovaných 21 väčšinou vysoko kvalifikovaných pracovných pozícií po dobu šiestich rokov s rôzne vysokým úväzkom, ktoré sa mali obsadiť ľuďmi priamo v regiónoch.
Nahlásiť chybu v článku