Aj napriek tomu, že mnohí ľudia chodievajú darovať krv pravidelne a ročne sa daruje približne 117 miliónov vrecúšok s krvou, stáva sa, že krvi, ktorú človek práve potrebuje, nie je dostatok. Nekompatibilita medzi krvnými typmi je jedným z problémov, ktorým lekári musia pri transfúzii čeliť. Ako informuje portál IFLScience, vedci však najnovšie prišli na spôsob, ako tento problém vyriešiť.
Krvná skupina človeka závisí od rôznych faktorov. Medzi ne patria napríklad antigény či typy štruktúr, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu a ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek. Tento povrch môže byť tvorený napríklad bielkovinami či polysacharidmi. Podľa týchto a mnohých iných faktorov môže mať človek jednu zo základných krvných skupín a to skupinu A, B, AB alebo 0.
Tou „najvýhodnejšou“ z krvných skupín, je krvná skupina 0, ktorá je kompatibilná s akoukoľvek krvnou skupinou, ktorá má pozitívny Rh faktor. Táto krvná skupina sa preto považuje za univerzálnu, ktorú môže akceptovať človek so skupinou A+, B+, AB+ alebo 0+. To znamená, približne tri štvrtiny našej populácie.
Jednoducho povedané, osoba s krvnou skupinou A by nikdy nemohla prijať krv od osoby, ktorá má krvnú skupinu B, pretože zloženie týchto skupín je odlišné. V takomto prípade by imunitný systém zaútočil a zabil darované krvinky. Zdá sa však, že vďaka najnovšej štúdii by sa takéto problémy mohli raz a navždy vyriešiť. Štúdia totižto ukázala, ako môžu byť enzýmy použité na to, aby odstránili sacharidy z povrchu krvných buniek a premenili ich na univerzálne krvné bunky, krvnej skupiny 0.
Veľmi zaujímavá z celého výskumu bola aj metóda, ktorá využíva enzýmy nájdené v baktériách, ktoré žijú v ľudskom čreve. Vedci získali baktérie s názvom Flavonifractor plautiia, baktérie z ľudskej stolice, ktoré dokážu kódovať bakteriálne enzýmy. Tieto enzýmy sú schopné odstrániť kľúčové zložky antigénu krvnej skupiny A.
Vedci jednoducho pridali malé množstvo enzýmov, ktoré sú schopné odstrániť antigény, do krvi typu A a vytvorili tak vzorku, ktorá by mohla byť v budúcnosti univerzálnou krvnou skupinou vhodnou pre všetkých.
A keďže krvná skupina A je najbežnejším typom krvi hneď po krvnej skupine 0, tento trik by mohol byť veľkým posunom vpred.
Peter Rahfeld, vedúci autor štúdie a výskumník na University of British Columbia, napísal: „V uplynulých rokoch si výskumná komunita začala uvedomovať dôležitosť ľudského mikrobiómu v kontexte ľudského zdravia. Môže sa však ukázať, že je ešte dôležitejší, pretože mikroorganizmy v nás tiež obsahujú enzýmové aktivity, o ktorých ešte nevieme.“
Výskum bol zatiaľ vykonávaný len v laboratóriu a vedci tak majú pred sebou ešte roky skúmania, kým sa krv dostane do nemocníc, no táto práca prináša už teraz veľa sľubných záverov, ktoré môžu zachrániť tisícky životov.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku