Ponechanie zvyškov dreva v lesoch podľa nich zásadne sťažuje situáciu so šírením podkôrneho hmyzu a celkové zdravie lesa.
„V posledných mesiacoch sme svedkami nebývalého nárastu kalamít podkôrneho hmyzu vo všetkých smrečinách Slovenska. Situácia sa radikálne zhoršila aj v regiónoch, v ktorých bol doteraz zdravotný stav smrečín na uspokojivej úrovni. Z tohto dôvodu možno očakávať v roku 2018 ďalšie navýšenie objemu dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, objem bude pravdepodobne najvyšší za celú dobu vedenia evidencie, s vysokou pravdepodobnosťou prekročí hranicu 4 milióny metrov kubických. Veterné kalamity, obmedzovanie hospodárenia v chránených územiach, nedostatočne vykonávaná ochrana lesa a hygiena porastov, sucho a vysoké teploty sa stávajú spúšťačom gradácií podkôrneho hmyzu, či ide o smrečiny, alebo boriny,“ uviedol Jozef Vakula z Lesníckej ochranárskej služby.
„Prevenciou a obranou proti podkôrnemu hmyzu je vykonávanie dôslednej hygieny porastov, čo znamená predovšetkým odstraňovanie takzvaného aktívneho lykožrútovho dreva. Práve neasanované zvyšky po ťažbe sú mnohokrát zdrojom podkôrneho hmyzu,“ konštatoval Andrej Kunca.
„Zvyšky po ťažbe, teda haluzina a vrcholce stromov, ktoré po ťažbe zostávajú v lese, bývajú naletené podkôrnym hmyzom, ktorý v nich založí novú generáciu a následne táto generácia napadne okolité živé stromy. Z tohto dôvodu je asanácia ťažbových zvyškov v lesníctve dôležitá a je významnou súčasťou hygieny porastov,“ dodal.
Asanáciu ťažbových zvyškov možno robiť chemicky alebo mechanicky. Chemická asanácia je podľa odborníkov málo účinná a v treťom stupni ochrany prírody, teda v národných parkoch, je povolená len so súhlasom orgánov ochrany prírody, čo je v kalamitných oblastiach neoperatívne riešenie situácie. Z tohto dôvodu je mechanická asanácia nenahraditeľná a účinnejšia ako chemická.
„K mechanickej asanácii zvyškov po ťažbe okrem pálenia patrí aj štiepkovanie. Keďže pálenie je možné vykonávať iba za vhodných podmienok počasia, štiepkovanie a následný odvoz štiepky je mnohokrát jedinou použiteľnou metódou asanácie napadnutých ťažbových zvyškov v lese a tým aj prostriedkom na jeho ozdravovanie. Štiepkovaním dochádza k zahubeniu 100 percent podkôrneho hmyzu vo zvyškoch po ťažbe,“ pokračoval Kunca.
„Podobný stav vo vývoji podkôrnych druhov hmyzu v ihličnatých porastoch je aj v Česku, ale aj v južnom Nemecku, Poľsku a Rakúsku. Podobné sú aj príčiny vzniku tohto stavu – sucho, teplo, následne rýchly nárast kalamity. Túto kalamitnú hmotu treba spracovať s ohľadom na rýchlosť vývoja podkôrneho hmyzu, ktorý na ukončenie vývoja potrebuje približne dva mesiace. Ponechávanie všetkej hmoty v územiach s piatym stupňom ochrany je proti všetkým zásadám ochrany lesa pred škodlivými činiteľmi. Vytvorenie dopytu po štiepke zo zvyškov po ťažbe môže výrazným spôsobom prispieť k zlepšeniu hygieny porastov a k ich ozdraveniu. Naopak, ponechávanie zvyškov po ťažbe situáciu dramaticky zhoršuje,“ uzavrel Vakula.
Nahlásiť chybu v článku