Demonštrácie, ktoré vo svete vyvolala vražda Afroameričana Georga Floyda, stvorili nový typ protestov. Ľudia z rôznych kútov strhávajú, ničia a volajú po odstránení sôch historických osobností spojených s otroctvom, rasizmom a segregáciou. Jednu rozporuplnú osobnosť pritom oslavujeme aj na Slovensku. Móric Beňovský najskôr proti otroctvu bojoval, nakoniec ich však chcel aj on sám vyvážať cez oceán.
V anglickom Bristole najskôr demonštranti hodili do rieky sochu obchodníka s otrokmi Edwarda Colstona, v Londýne potom po tlaku verejnosti radšej odstránili sochu otrokára Roberta Miligana. Hneď niekoľko útokov na sochy historických osobností sa objavilo v Belgicku, najmä proti kráľovi Leopoldovi II., známym z vykorisťovania obyvateľstva v Kongu. Desiatky podobných incidentov sa odohralo v Spojených štátoch amerických. V meste Richmond napríklad demonštranti najskôr zapálili a potom hodili do rieky sochu objaviteľa Ameriky Krištofa Kolumba.
„Oslavovanie ľudí, ktorí zbohatli na obchode s otrokmi, je neprijateľné, ale problémom je fakt, že konanie historických postáv nebolo vždy jednoznačne zlé, ani jednoznačne dobré, navyše ich často hodnotíme na základe našich súčasných etických hodnôt a politických postojov,“ vysvetlil nám historik Patrik Kunec z Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.
„Napríklad, významný bristolský obchodník Edward Colston (1636 – 1721), ktorého sochu nedávno strhli demonštranti v Bristole, zbohatol na obchode – okrem iného aj s otrokmi. Pre mesto Bristol a jeho obyvateľov bol však dobrodincom, ktorý venoval značnú časť svojho majetku na verejnoprospešné ciele – financoval školy, nemocnicu, útulok pre chudobných. Keď si to tak vezmeme, ani Krištof Kolumbus nebol bez poškvrny – na ostrove Hispaniola dal napríklad utopiť v krvi povstanie tamojších domorodcov,“ vysvetľuje Kunec a tvrdí, že sochy rozrporuplných historických osobností by mohli byť umiestňované výlučne v múzeách a galériách, kde návštevníci získajú aj dostatočný kontext.
A síce je otroctvo staré ako ľudská civilizácia sama, v najvýraznejších rozmeroch ho vnímame v období po zámorských objavoch z 15. storočia. Španieli, Portugalci a najmä Briti a americkí kolonialisti vytvorili systém, pre ktorý bolo z Afriky najmä do strednej a severnej Ameriky predané obrovské množstvo ľudí. Aj keď sa systém otroctva môže zdať Slovensku vzdialený, pravdou je, že do neho zasiahla aj jedna z oslavovaných osobností našich dejín.
„Kráľ Madagaskaru“
Móric Beňovský sa narodil vo Vrbovom. Stal sa prvým Európanom, ktorý sa plavil severným Pacifikom, prvým Slovákom, ktorý navštívil štyri kontinenty, prvým človekom na Ostrove svätého Vincenta a prvým slovenským autorom svetového bestselleru. Vo svojich memoároch Pamäti a cesty opisuje svoj život, dobrodružstvá a úspechy, za ktoré je právom oslavovaný na Slovensku i vo svete.
Najznámejším Beňovského prívlastkom je „kráľ Madagaskaru“. Tak o ňom s hrdosťou hovoríme, tak sa o ňom učíme a tak si ho aj pamätáme. Z pohľadu historikov však ide s najväčšou pravdepodobnosťou o legendu, ktorú by sme v súčasnom svete 21. storočia nenazvali inak ako hoax či dezinformácia.
„Beňovský vo svojich pamätiach síce píše, že bol v októbri 1776 zvolený náčelníkmi (kráľmi) kmeňov za „kráľa kráľov“. Problém je v tom, že tento akt nie je zaznamenaný v žiadnom inom prameni. Navyše, ostrov Madagaskar nebol v tomto čase zjednotený, jednotlivé kmene proti sebe bojovali v krvavých vojnách, každý náčelník sa pokladal za samostatného „kráľa“. Ak sa aj táto udalosť stala, zrejme mala len lokálny charakter,“ vysvetlil nám Kunec, ktorý sa vo svojom výskume detailne venuje Beňovského osobnosti.
Bojovník za práva otrokov
Práve s Madagaskarom sa pritom spája aj Beňovského zásah do systému otroctva. Móric Beňovský bol na ostrov ležiaci pri východnom pobreží Afriky vyslaný v roku 1773 francúzskou vládou Ľudovíta XV, aby tu vytvoril novú obchodno-vojenskú osadu a posilnil tak francúzsky vplyv nad Madagaskarom. V čase, keď Beňovský na ostrov prichádzal, viedli na ňom krvavé vojny miestne malgašské kmene, pričom platilo, že príslušníci porazených kmeňov boli často ponúkaní ako otroci francúzskym otrokárom.
Beňovskému sa nakoniec podarilo na Madagaskare vybudovať opevnenú osadu v severovýchodnej časti ostrova, ktorú nazval Louisbourg, ale pre nevhodnú klímu a choroby, ktoré kosili jeho mužov, bol jeho kolonizačný projekt napokon neúspešný. Za úlohu okrem iného dostal nadviazať kontakty s vodcami kmeňov, ktoré sídlili vôkol jeho opevnenej osady, aby s nimi mohol realizovať obchod. Nešlo však o obchodovanie s otrokmi, Beňovský proti nemu údajne otvorene vystupoval, za čo ho môžeme v danom období považovať za jedného z mála bojovníkov proti otrokárstvu. Svedectvom o jeho pomoci a boji za práva pôvodných obyvateľov je zrejme aj spomínaná voľba za „kráľa“, aj keď s veľkou pravdepodobnosťou prebehla inak a mala menšiu dôležitosť ako jej Slováci pripisujú.
„Francúzi mali záujem najmä o ryžu, hovädzí dobytok a niektoré drevá, ktoré mali byť vyvážané do Francúzska alebo do iných francúzskych kolónií, najmä v Karibiku. Aby si naklonil náčelníkov týchto kmeňov, vystupoval proti otroctvu a vyvážaniu otrokov z ostrova, o čom máme záznamy v jeho memoároch a iných prameňoch. Tento postoj, samozrejme, hovorí v prospech jeho morálneho profilu,“ komentuje prvotné pôsobenie Beňovského na Madagaskare Kunec pričom zdôrazňuje, že počas tohto obdobia Beňovský s otrokmi určite neobchodoval.
Beňovského loď na otrokov
Móric Beňovský sa na Madagarskar vrátil v roku 1785 a z historických záznamov je zrejmé, že zmenil svoje hodnotové nastavenie a uprednostnil svoje vlastné záujmy. Na ostrov totiž tentokrát neprichádzal s poverením francúzskej vlády. Beňovský našiel v Londýne a Baltimore investorov, s peniazmi ktorých založil spoločnosť, ktorá mala obchodovať s komoditami z Madagaskaru. Okrem iného malo ísť aj o obchodovanie s otrokmi.
Beňovský však nakoniec z Afriky nevyslal jedinú loď s otrokmi. „V každom prípade táto aktivita Beňovského skončila nezdarom. Kapitán s loďou ušiel po vylodení Beňovského s jeho mužmi, Beňovský tak prišiel vlastne o loď. V máji 1786 bol Beňovský v osade, ktorú nazval Mauritánia, zastrelený francúzskymi vojakmi vyslanými, aby ho zatkli. Beňovský sa však bránil, vojaci teda vypálili niekoľko striel, zhodou okolností jedna Beňovského trafila do pŕs a zabila,“ vysvetlil nám Kunec.
Beňovský teda nakoniec podľa dochovaných záznamov z Afriky žiadneho otroka nevyviezol. Ak by však nebol podvedený kapitánom svojej lode a ak by neboli vzťahy medzi slovenským dobrodruhom a francúzskymi úradníkmi tak napäté, zrejme by sa aj on sám stal súčasťou systému otroctva, ktorého následky a dôsledky svet odstraňoval po dobu niekoľkých storočí. A ako sme práve svedkami, dodnes sa to našej civilizácii nepodarilo.
.png){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku