To posledné sa objavilo len minulý týždeň na pobreží Namíbie. Zviera pripomína čiastočne delfína, čiastočne veľrybu a meria až 6 metrov. Naposledy tohto tvora videli vedci ešte v roku 2000 a podarilo sa im ho identifikovať ako zvláštny druh veľryby, ktorý žije v temných hlbinách morí.

Po sérii meraní a analýz došli odborníci k záveru, že ide o tvora s latinským názvom Ziphius cavirostris, teda o vorvaňovca zobcového. Pre denník Daily Mail sa Simon Elwen, ktorý spolupracuje s Namibian Dolphin project vyjadril, že je z objavu nesmierne prekvapený. Toto zviera je totiž veľmi náročné spozorovať aj vo vode, nie to ešte na pobreží.

Aj keď by sa mohlo zdať, že je tvor ohrozeným druhom, opak je pravdou. V prírode sa vyskytuje pomerne bežne. Vedci odhadujú, že v súčasnosti pláva v moriach a oceánoch po celom svete približne 100 000 kusov vorvaňovca zobcového. Môžu dorásť do veľkosti 5 až 7 metrov a vážiť môžu aj viac ako 3 000 kilogramov. Rozpoznáte ich podľa zvláštne rezanej čeľuste, vďaka ktorej vyzerajú, ako keby sa na vás neustále usmievali. Vrovaňovec zobcový je momentálne jediným žijúcim príslušníkom rodu Ziphiinae.

Dôvod, prečo tohto tvora vidia odborníci tak raritne je ten, že sa za potravou ponára až do hĺbky jedného kilometra, v niektorých prípadoch dokonca aj viac. Živí sa totiž rôznymi druhmi chobotníc a rýb žijúcich v hlbinách. V zvieracej ríši je vorvaňovec zobcový rekordmanom, žiaden iný cicavec sa tak hlboko neponára. V roku 2014 sa vedcom podarilo zamerať vorvaňovca, ktorý sa ponoril až do hĺbky 2 992 metrov pod hladinu mora a zotrval tam celé dve hodiny a 17 minút. V tomto prípade ide nielen o najhlbší, ale aj o najdlhší ponor v takejto hĺbke.

French naturalist Georges Cuvier was born #OTD 1769. He was instrumental in establishing the fields of comparative anatomy and paleontology. Cuvier first scientifically described Cuvier's beaked whale (Ziphius cavirostris) in 1823. The species is seen illustrated here (bottom figure) alongside Sowerby's beaked whale (Mesoplodon bidens). #SciArt by Archibald Thorburn for "British mammals" v. 2 (1921). This title was contributed for digitization by@fieldmuseum http://www.biodiversitylibrary.org/page/48418780 ————————– #bhlib #bhl #biodiversityheritagelibrary #fieldmuseum #naturalhistory #cuvier #biodiversity #openaccess #openlibrary #histsci #siced #scicomm #sciart #IGLibraries #LibrariesofInstagram #LibrariesofIG

A post shared by Biodiversity Heritage Library (@biodivlibrary) on Aug 23, 2017 at 7:02am PDT

Vzhľadom na spôsob ich života je náročné získať o nich údaje. Vedci toho o vorvaňovcoch zobcových vedia nesmierne málo, netušia dokonca ani to, či má vorvaňovec prirodzeného nepriateľa, ktorý by ho ohrozoval. Odborníkom sa síce už podarilo preskúmať mŕtvolu vorvaňovca, nepodarilo sa im však určiť príčinu jeho smrti, vzhľadom na vysoké štádium rozkladu. Zviera malo zlomenú sánku, no iné poranenia okrem toho neutrpelo a k zlomenine mohlo dôjsť už po smrti vorvaňovca.

Z vyplaveného vorvaňovca vedci odobrali niekoľko vzoriek a podrobia ich rozsiahlemu výskumu.

Pozri aj: Parížania ostali v šoku. Na brehu Seiny sa z ničoho nič objavila vyvrhnutá veľryba

sciencealert