Podobne ako iné krajiny, tak aj Veľká Británia rozvíjala v 50. rokoch svoj národný jadrový program, ktorého prioritou mala byť ochrana západného bloku. V súvislosti s tým sa počítalo s rôznymi stratégiami, čomu boli prispôsobované aj výskumy a vývoj nových zbraní. Práve Briti prišli s jednoznačne najbizarnejším nápadom, ktorý dostal názov Modrý páv.
V článku sa dozviete:
- čoho sa Briti na začiatku studenej vojny báli;
- čo bol projekt Modrý páv;
- prečo potrebovali na odpaľovanie sliepky;
- ako celý projekt dopadol.
Sovietska hrozba a bizarné návrhy zbraní
Podľa portálu Insider bolo USA zodpovedné za minimálne sedem návrhov jadrových zbraní, ktorým by sme vedeli dať prívlastok „bizarné.“ Ochota Američanov zastaviť Sovietov pomocou zvláštnych prostriedkov však nebola jediná. Do jadrového zbrojenia sa zapojila aj Veľká Británia, ktorá sa Američanom nielen vyrovnala, ale ich dokonca prekonala.
Po tom, čo bol svet rozdelený Železnou oponou, očakávali západné mocnosti v podobe NATO okrem iného aj scenár, v ktorom by vojská Varšavskej zmluvy chceli túto hranicu „potlačiť“ viac na západ. Bolo veľmi pravdepodobné, že ak by k danému kroku došlo, najviac ohrozená by bola Severonemecká nížina. Vedenie britskej armády si bolo vedomé, že početnejšie vojská východného bloku by dokázali v prvotnej fáze potencionálneho konfliktu potlačiť NATO a usadiť sa na tomto území.
Prehliadaná zbraň
Aj keď západné mocnosti disponovali rôznymi jadrovými zbraňami, Briti chceli svoj vývoj staviť na často prehliadanú zbraň – mínu. Britskí inžinieri z Royal Armament Research and Development Establishment (RARDE) prišli s návrhom nášľapnej jadrovej míny. Tento nápad vychádzal z myšlienky, že zbraň bude môcť byť využívaná aj na diaľku, čo by mohlo dať Británii výhodu.
Operácia dostala názov Blue Peacock, teda Modrý páv. Teória znela tak, že ak Sovieti potlačia vojská NATO zo Severonemeckej nížiny, do niekoľkých dní si na dobytých územiach vytvoria provizórne stanovištia a základne so zásobami. Práve v tomto bode mal prísť moment prekvapenia a to detonácia nastraženej míny. Ako uvádza portál ATI, sila tohto atómového výbuchu by vytvorila kráter o veľkosti futbalového ihriska.
— Amiet R. Kashyap (@Amitraaz) July 9, 2020
Kde bol problém?
Tajné dokumenty z roku 1955 uvádzali ako hlavné zámery to, že okrem zničenia sovietskych síl na danom území im tieto míny znemožnia okupáciu územia. Projekt bol vyvíjaný v maximálnom utajení a v roku 1957 si britská armáda objednala desať pávov, ktoré plánovala použiť v Nemecku. Problémové bolo kvôli veľkosti už samotné testovanie, ktoré prebiehalo vo veľkom štrkovisku, oficiálne ako testovanie atómových generátorov pre poľné jednotky.
Nahlásiť chybu v článku