Boli mladí, najlepšie roky mali ešte len pred sebou, rovnako ako celú kariéru. Mohol to byť najlepší tím, aký kedy Manchester United mal. „Busbyho deti“, ako ich svet pre mladý vek prezýval, na to jednoznačne mali. Dokázali to mnohokrát, naposledy v zápase s Crvenou zvezdou Belehrad, ktorý síce skončil nerozhodne, no oni i tak postúpili do semifinále Európskeho pohára majstrov. Domov sa však nikdy nevrátili.
Článok sme pôvodne publikovali vo februári 2020.
Je 6. február 1958, hráči, realizačný tím aj novinári sedia v lietadle na Mníchovskom letisku, kde dopĺňajú palivo. So skvelou náladou sa vracajú z Belehradu. S Crvenou zvezdou síce iba remizovali, napriek tomu postupujú do semifinále Európskeho pohára majstrov. Manchester United má našliapnuté na dokonalú sezónu. Hrá o európsky pohár, anglický pohár aj prvé miesto v ligovej súťaži. Priemerný vek v tíme je pritom iba 22 rokov.
Na palube lietadla je vrátane posádky 44 ľudí. Viac ako polovica bude o pár minút mŕtva. Havária letu 609 britských aerolínií dodnes patrí k najväčším športovým tragédiám histórie.
„Busbyho deti“
Keď sa vedenia červených diablov ešte v roku 1945 chopil Matt Busby, mohlo to dopadnúť akokoľvek. Bývalý škótsky futbalista totiž naliehal, že niektoré veci bude jednoducho robiť po svojom. Busby napríklad tvrdil, že viac ako skúsenosti potrebuje futbal mladých hráčov. Vo veľkom tak pracoval s mladíkmi z akadémie, ktorých využíval v seniorskom tíme vždy, keď na to bola príležitosť. A tak vznikli „Busbyho deti“.
Boli mladí, výnimočne talentovaní a napriek tomu, že so skúsenosťami zaostávali, hrali v tom čase azda najlepší futbal v Európe. Bol medzi nimi Duncan Edwards, v tom čase najmladší anglický reprezentant, o ktorom sa hovorilo, že jedného dňa môže dobyť celý futbalový svet. Nedobyl. Medzi „Busbyho deti“ patril aj Bobby Charlton, neskôr Sir Bobby Charlton, ktorý sa aj po tragédii k futbalu vrátil. S United vyhral Európsky pohár majstrov s anglickou reprezentáciou vôbec prvý titul majstrov sveta.
Busbyho chlapci boli v roku 1958 v geniálnej forme. Tím s priemerným vekom 22 rokov získal v predchádzajúcich dvoch sezónach dva ligové tituly a mieril za ďalším. Posledné semifinále Európskeho pohára majstrov síce s Realom Madrid prehrali, tentokrát však chceli urobiť všetko preto, aby sa stali šampiónmi starého kontinentu. Ak by v ten deň v Mníchove nesnežilo, možno by sa tak aj skutočne stalo.
Dva nepodarené štarty, tretí končí katastrofou
Na palube letu 609 britských aerolínií bolo 38 pasažierov a 6-členná posádka. Okrem hráčov Manchestru United v lietadle, samozrejme, sedel aj realizačný tím na čele s Mattom Busbym a novinári. Po plánovanom doplnení paliva sa lietadlo chystá späť do Manchestru. Dva pokusy o vzlet stroskotajú, pasažieri sa vracajú do letiskovej haly. Husto sneží, mrzne, podmienky nie sú vôbec ideálne, vyzerá to tak, že let bude zrušený. Mladý talent Duncan Edwards posiela domov telegram, že zrejme ostávajú v Mníchove. Nakoniec sú však pasažieri predsa vyzvaní na nástup na palubu.
Pár minút po 15. hodine dostáva let 609 povolenie na štart. Lietadlo sa rozbieha, pilot James Thain opäť počuje atypický zvuk z pravého motora, ktorý sa ozval aj pri predchádzajúcich nepodarených vzletoch. Lietadlo zvyšuje rýchlosť až na 215 km/h, vzápätí však spomaľuje na 195 km/h. Rozbehová dráha sa však končí, lietadlo sa nedokáže odlepiť od zeme, spomaliť už nemožno. Stroj najskôr prerazí plot, neskôr narazí do rodinného domu.
Dvadsať ľudí umiera na mieste, vrátane siedmych hráčov Manchestru United, dvoch trénerov a dvoch členov personálu. O život prichádza osem novinárov. Ďalší traja ľudia zomierajú na následky nehody v nasledujúcich dňoch po nehode. Medzi nimi aj brilantný mladý talent Duncan Edwards, ktorému mal patriť futbalový svet. Ale nepatril.
Tréner Matt Busby prežil. Mal síce polámané rebrá a prepichnuté pľúca, po mesiacoch liečby sa však zo zranení zotavil a časom sa opäť postavil za postrannú čiaru. Prežilo aj deväť hráčov United, vrátane Bobbyho Charletona, ktorý vyviazol len s nie veľmi vážnym zranením hlavy. Prežili aj Johnny Berry a Jackie Blanchflower, na futbalové ihrisko však už nikdy nevstúpili.
Namiesto pádu nový začiatok
Havária lietadla zo 6. februára 1958 nebola len ľudskou, ale aj športovou tragédiou. V tom čase jeden z najlepších tímov sveta prišiel o polovicu hráčov ako aj časť realizačného tímu. Všetko nasvedčovalo tomu, že Manchester United sa z katastrofy takéhoto rozsahu nemôže spamätať. Lenže stal sa presný opak. United síce v lige skončil deviaty, v anglickom pohári však hrali finále (a prehrali). V nasledujúcom roku skončili v lige na druhom mieste.
Matt Busby opäť vybudoval skvelé mužstvo. V roku 1963 získali United pohár, v rokoch 1965 a 1967 aj ligové tituly. Na desiate výročie tragickej havárie červení diabli porazili vo finále Európskeho pohára majstrov Benficu Lisabon vysoko 4:1. Na ihrisku vtedy nechýbal ani kapitán United a „Busbyho dieťa“, ktoré haváriu lietadla prežilo, Bobby Charlton. Benfice vo finále strelil dva góly a víťazný pohár tak dvíhal nad hlavu za svojich zosnulých priateľov.
Prvé obvinenia po katastrofe z roku 1958 padali na pilota Jamesa Thaina, vyšetrovanie však ukázalo, že nehodu nezavinil. Za tragédiu mohlo zlé počasie a najmä množstvo kašovitého snehu na vzletovej dráhe, kvôli ktorému lietadlo nedosiahlo dostatočnú rýchlosť a nedokázalo sa odtrhnúť od zeme. Ak by vtedy nesnežilo, Busbyho chlapci mohli nasledujúce roky písať futbalovú históriu.
The Guardian, News Sky, History, Pravda, ProFutbal
Nahlásiť chybu v článku