Od prevratu v Mjanmarsku, ktorý sa odohral pred mesiacom, je krajina hore nohami. Po zatknutí premiérky a líderky krajiny Aun Schan Su Ťij ako aj prezidenta a prevzatí moci vojenskou juntou, sa začali protesty občanov. Tie sa však junte nepáčia a tvrdo proti nim zasahuje.
Dôvod na prevrat
V Mjanmarsku sa iba pred desaťročím skončila takmer 50-ročná vláda vojenskej junty; krajina sa riadi ústavou navrhnutou juntou v roku 2008, ktorá delí moc medzi civilnú vládu a generálov. Pre armádu je vyhradených 25 percent z celkového počtu kresiel a niekoľko kľúčových ministerských pozícií.
Voľby z 8. novembra 2020 boli len druhé od skončenia vojenskej diktatúry v roku 2011. Armáda však ich výsledok spochybnila a na najvyšší súd podala sťažnosti na prezidenta krajiny a predsedu volebnej komisie.
Následne pred mesiacom vojenská junta uskutočnila v krajine prevrat a víťazku volieb Su Ťij zatkla a uvrhla do domáceho väzenia.
Stupňujúce protesty
Prvé dni boli občania vyzývaní na zachovanie chladnej hlavy a toho, aby nerobili unáhlené kroky. Po niekoľkých dňoch však začali ľudia vychádzať do ulíc a protestovať proti prevratu nenásilnou formou.
To sa junte a bezpečnostným zložkám nepáčilo a začalo demonštrantov rozháňať. Pritom sa nevyhli násilnostiam. Už 9. februára bola postrelená žena do hlavy a o desať dní na to v nemocnici zomrela. Z incidentu existuje videozáznam, na ktorom je vidno, ako sa žena ukrýva pred vodnými kanónmi, keď zrazu padne na zem po tom, ako ju guľka zasiahne do hlavy cez motocyklovú prilbu, ktorú mala nasadenú.
TW // Gunshots, Blood, Dead
This woman is not a protester. She’s just walking by herself this evening. But, police shot her head. They killed a person without a reason. Where’s justice for Myanmar civilians? #WhatsHappeningInMyanmar #Feb28Coup pic.twitter.com/eifEzkdu6i— ပန်း⁷ | Flos⁷ | 꽃⁷ | 花⁷ (@mipnnn1910) February 28, 2021
Ďalšie protesty, ďalšie streľby
Žiaľ, toto nebola prvá obeť. Deň po smrti ženy polícia a príslušníci armády streľbou rozohnali demonštráciu, ktorá sa konala v druhom najväčšom mjanmarskom meste Mandalaj. Na následky strelných zranení zomreli najmenej dvaja ľudia. S odvolaním sa na miestnych zdravotníkov o tom informovala agentúra AFP.
„Dvaja ľudia boli zabití a približne 30 ďalších utrpelo zranenia… Polovica zo zranených bola postrelená ostrými nábojmi,“ povedal šéf tamojšieho tímu dobrovoľných záchranárov.
Desaťtisíce ľudí v uliciach
Protesty neutíchali ani potom. Tisíce až desaťtisíce demonštrantov vyšli do ulíc aj nasledujúce dni a uctili si obete protestov. Armáda a vojenská junta pritom bojujú proti demonštráciám aj vypínaním internetu.
V snahe o potlačenie odporu pripravila vládnuca junta návrh zákona, ktorý viaceré aktivity na internete zaraďuje medzi trestné činy a zároveň sprísňuje kontrolu internetu. Podľa agentúry NetBlocks, ktorá monitoruje výpadky internetu po celom svete, v Mjanmarsku internetové aktivity klesli na 21 percent bežnej úrovne.
Armáda sa tiež snaží o zablokovanie sociálnych sietí vrátane Facebooku a Twitteru, prostredníctvom ktorých sa demonštranti organizujú. V reakcii na to vzrástol v krajine dopyt po pripojení prostredníctvom virtuálnych privátnych sietí (VPN) o 7200 %.
Na situáciu zareagoval aj Facebook, ktorý minulý štvrtok zablokoval všetky účty spájané s mjanmarskou armádou. Ako dôvod spoločnosť uviedla, že junta používa smrtiacu silu voči demonštrantom protestujúcim proti vojenskému prevratu, pri ktorom armáda zosadila civilnú vládu a uväznila jej predstaviteľov. Opatrenia sa týkajú tiež Instagramu.
Momentálna situácia je horšia ako zlá
Občania Mjanmarska sa nevzdávajú a aj uplynulý víkend vyrazili do ulíc. Vojenská junta však tento víkend zintenzívnila používanie sily proti rozsiahlemu hnutiu demonštrantov, ktorí žiadajú, aby sa armáda vzdala moci a prepustila zosadených civilných lídrov, vrátane de facto premiérky Aun Schan Su Ťij.
Policajti a vojaci už v uplynulých týždňoch opakovane nasadili voči protestujúcim gumové projektily, slzotvorný plyn či vodné delá v snahe potlačiť kampaň občianskej neposlušnosti, pričom v niektorých prípadoch použili aj ostrú muníciu.
Bilancia víkendu je desivá. Najmenej 18 osôb prišlo o život a viac ako 30 utrpelo zranenia počas nedeľňajších zásahov ozbrojených zložiek voči demonštrantom. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR).
UNHCHR má podľa svojich slov „dôveryhodné informácie“, že úmrtia spôsobila streľba ostrou muníciou do demonštrantov vo viacerých mestách krajiny.
Väznená Su Ťij predstúpila pred súd
Väznená mjanmarská politička Aun Schan Su Ťij pred niekoľkými hodinami prvýkrát predstúpila pred súd v mjanmarskej metropole Nepjito. Už pred pondelkovým zasadnutím súdu 75-ročná Su Ťij čelila obvineniam z držby nelegálne dovezených vysielačiek a porušenia epidemilologických reštrikcií obmedzujúcich verejné zhromaždenia.
Podľa agentúry AP voči nej v pondelok vzniesli ďalšie obvinenie na základe ustanovení mjanmarského trestného zákonníka, ktoré sa týkajú podnecovania nepokojov. Bližšie informácie neboli bezprostredne známe. Su Ťij sa objavila na verejnosti, hoci len virtuálne, po prvý raz od vojenského prevratu.
Medzitým mnohé svetové krajiny a ľudskoprávne organizácie odsúdili situáciu v Mjanmarsku. Európska únia uvalila sankcie na Mjanmarsko a pozastavila sa aj časť rozvojovej pomoci pre krajinu. Mnohé ďalšie krajina ako aj OSN žiada o okamžite ukončenie represií v Mjanmarsku.
Situácia je nepredvídateľná
Je ťažké určiť, aký vývoj v krajine nastane. Pravdou je, že Mjanmarsko bolo do roku 2011 približne 50 rokov pod správou vojenskej junty, ktorá, zdá sa, má opäť záujem udržať si v krajine výkonnú moc. Junta sľubuje, že výnimočný stav má trvať rok a potom majú byť nové slobodné voľby. Či sa tak naozaj stane, je ale otázne.
Nahlásiť chybu v článku