Realita ani zďaleka nie je vždy taká krásna, ako si ju predstavujeme. Niekedy treba dať dole ružové okuliare a prestať mať na svet ten naivný uhol pohľadu. Len potom sa tak môžme zahľadieť na pravý, neskreslený svet. No a slovenský výtvarník ponúka presne to. Zoberie vás cez svoje maľby na prechádzku do najtajnejších zákutí ľudskej duše, ktorá je plná utrpenia, strachu, depresie, bolesti či neutíchajúceho hlasu hryzavého svedomia. Svet je totižto niekedy presne taký. Nuž, vkročte spolu s nami.

Miroslav Pecho je  mladý slovenský výtvarník, ktorý vyštudoval strednú umeleckú školu v odbore reštaurovanie a vysokú školu so zameraním na umenie. Istý čas pôsobil ako pedagóg na Súkromnej Základnej Umeleckej Škole v Ružomberku, no dnes je skôr na voľnej nohe ako umelec. Medzi jeho dominanty patrí expresívna kresba, ktorá často prestupuje i do maľby.

Na Slovensku je možno známy menej, no vo svete jeho meno určite poznajú mnohí. Práce tohto talentovaného Slováka sa v súčastnosti nachádzajú aj v súkromných zbierkach po celej Európe, Južnej Amerike či dokonca Austrálii. Samostatné výstavy maľby a kresby absolvoval aj v rôznych mestách Slovenska, Poľska či Českej republike, ale aj v Kalifornii, USA a zúčastnil sa aj na kolektívnych výstavách.

Ako sám tvrdí, svojimi prácami nám otvára portál do dimenzie vlastného jedinečného chápania a videnia. Miroslav, narozdiel od iných umelcov, neponúka ľuďom to krásne, práve naopak, zameriava sa skôr na to, čo sa skrýva za obláčikom naivnosti, ponúka tie najtajomnejšie a najtmavšie miesta, ktoré sa nachádzajú v ľudskej duši a pretavuje to do svojich obrazov. Nedáva útechu, neponúka klamlivú ilúziu a čistotu tam, kde v skutočnosti nie je.

Medzi projekty umelca patria napríklad Metamorfózy ticha, v ktorom sa zameral na pohľad do vnútra. V projekte sa objavujú skľučujúce pózy bytostí bez tvárí, spletence a farby ako čierna, biela a červená, ktoré symbolizujú smrť, život a kontrasty. Ďaľším z projektov sú Metafyzické svety, v ktorých sa zase vyberá do sveta neexistujúcich architektonických objektov. Medzi iné projekty patria aj napríklad Portály do duše či Premeny.

Ako sám tvrdí, vo svojich dielach sa necháva inšpirovať Beksinskím, vedúcou osobnosťou poľského modernizmu, či Gigerom, švajčiarským surealistickým maliarom, ale aj Shakepsearom, ktorého odkaz v prvom dejste Macbetha znie: “Krása je ošklivosť a ošklivosť je krása…” Nuž, ako sami vidíte, realita nie je len krásna a ružová. Niekedy je aj tmavá a surová.

interez.sk (Alexandra Geletová), miartee.sk