Foto: Facebook (Tomáš Taraba • SNS - ŽIVOT NS, Slovenská národná strana)

Tarabu pohoršila dúhová zástava, názov obce na vlajke na akcii SNS mu nevadí.

V sobotu sa v hlavnom meste konal dúhový Pride. V tieni stupňujúceho sa napätia v spoločnosti, ale aj častejších útokov na LGBTI+ komunitu v podobe vyhlásení, že ohrozujú „bielu rasu v Európe“, prechádzalo ulicami Bratislavy asi 10-tisíc ľudí, ktorí prišli podporiť myšlienku hrdosti, rovnocennosti a solidarity. 

Dav prešiel aj Námestím slobody, kde po sebe zanechal dúhovú zástavu na jednej z lámp. To si okamžite všimol minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý na sociálnej sieti píše o hanobení. „Dostávam videá, kde na Námestí slobody v Bratislave veje takáto zástava. Ak toto nie je hanobenie štátnej zástavy, tak potom tým hanobením nie je asi nič,“ napísal k videu.

Dvojaký meter

Ministra životného prostredia sa zástava v dúhových farbách dotkla natoľko, že sa rozhodol podať trestné oznámenie, „aby orgány činné v trestnom konaní začali konať“.

Podľa jeho názoru nastala chyba na strane mesta. „Ak toleruje mesto vyvesiť na jednom z hlavných námestí hanobenie slovenskej zástavy, nič mu nie je sväté. O to väčšmi treba spomenúť, ako pred rokom nám a Matici slovenskej chcel progresívny magistrát brániť vyviesť slovenskú zástavu na hrad Devín.“ 

Taraba tiež odkazuje, že je najvyšší čas zobrať si strategické kultúrne pamiatky „naspäť do vlastníctva Slovenskej republiky, kým ich progresívne vedenie mesta nenechá zneuctiť rovnako“. Slovenská národná strana podľa neho plánuje v septembri predložiť nový zákon o štátnych symboloch.

Medzitým sa národniari zúčastnili na vatre zvrchovanosti v Medzibrode. Na sociálnej sieti zdieľali video, na ktorom muži so slovenským znakom na tričku alebo logom SNS zapaľujú vatru. Okrem toho je za nimi na pódiu pripnutá slovenská vlajka. Na jej bielom páse svieti názov obce – Medzibrod.

K tomu všetkému pri meniacich sa fotkách hrá pieseň Hej, Slováci, ktorú zložil evanjelický kňaz, historik a básnik Samuel Tomášik. V roku 1834 ho v uliciach Prahy pohoršilo, že viac ako českú reč počuje tú nemeckú.

Pre nás je však viac známa ako oficiálna hymna Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945. Pieseň bola teda používaná v časoch Tisovho režimu, počas druhej svetovej vojny, kedy sme časť židovského obyvateľstva poslali na smrť v koncentračných a pracovných táboroch.

Uložiť článok

Najnovšie články