Na Slovensku ale aj vo svete ľuďom začalo vo veľkom vadiť nosenie rúšok. Pritom je to to najlepšie, čo pre ochranu pred koronavírusom môžete urobiť. Internetom sa šíri mnoho hoaxov, ktoré vyvracia ministerstvo zdravotníctva.
Už na svojej tlačovej konferencii upozornil minister zdravotníctva Marek Krajčí, že zákony platia pre všetkých rovnako. Rúško je v interiéroch povinné a odporúčané aj v exteriéroch, pokiaľ nie je možné dodržať 2 metrový odstup.
“Pokiaľ sa budú nosiť rúška tak, ako sú teraz nastavené, želal by som si, aby sme nemuseli robiť žiadne obmedzenia v našom živote, či už spoločenskom, pracovnom, ale aj kultúrnom. Pokiaľ sa to dodržiavať nebude, nebudeme mať inú možnosť, ako začať obmedzovať ľudí aj opatreniami hlavného hygienika,” oznámil Marek Krajčí v prvý školský deň.
Keďže rúška už kontroluje aj polícia, no stále sa nájdu zavádzajúce správy, rozhodlo sa ministerstvo v spolupráci s infektológom Petrom Sabakom zverejniť najväčšie mýty, ktoré sa o nich šíria aj na Slovensku. Celkový prehľad zverejnili na Facebooku.
Najväčšie mýty o rúškach
Rúška nemajú zmysel pre zdravých ľudí
Mnohí ľudia sa cítia zdraví, majú žiadne alebo len mierne symptómy, ale napriek tomu sú prenášačmi vírusu. Preto je dôležité, aby rúška nosilo čo najviac ľudí, pretože v skutočnosti nemusíme vedieť, že sme prenášačom vírusu.
Nevieme, či rúška vôbec fungujú
O efektívnosti nosenia rúšok hovoria organizácie ako WHO, Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb alebo Úrad verejného zdravotníctva. Je pravda, že rúška nemusia fungovať dokonale, ale medzi odborníkmi je zhoda, že nejaká ochrana je lepšia ako žiadna ochrana.
Efektívnosť rúšok potvrdzujú viaceré štúdie a výskumy. Napríklad Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb dokumentuje prípad dvoch kaderníkov infikovaných koronavírusom, ktorých rukami prešlo 139 pacientov a s každým strávili minimálne 15 minút. Všetci nosili rúška a nikto sa nenakazil.
Rúška spôsobujú nedostatok kyslíka a môžu viesť k otrave oxidom uhličitým z vlastného dychu
Nosenie rúšok môže byť nepríjemné, ale určite nevedie k nedostatku kyslíku alebo k otrave oxidom uhličitým. Rúška sú priedušné a molekuly kyslíka alebo oxidu uhličitého cez ne prenikajú, pretože sú tisícnásobne menšie ako vírusové čiastočky, ktoré majú rúška zachytávať.
Rúška oslabujú imunitu, spôsobujú infekcie a zdravotné problémy
Neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali takéto tvrdenie. Rúška dlhodobo a rutinne používajú chirurgovia, rúška sa tiež dlhodobo nosia v mnohých ázijských krajinách. Treba dodržiavať hygienu a rúška pravidelne prať (a nenosiť opakovane jednorázové rúška). Aj keď nosenie rúšok môže byť nepríjemné, sú bezpečné a predstavujú efektívny spôsob ako spomaliť šírenie vírusu.
Množiace sa roztoče na tvári
V jednom z príspevkov tiež spolu s doktorom Vladimírom Flimerom (odborník ministerstva zdravotníctva na dermatovenerológiu) objasňujú správu, že pod rúškom sa na tvári majú množiť roztoče. Možno vás to prekvapí, no či chcem alebo nie, na tvári ich má každý a rúško ich množenie neovplyvňuje.
„Pracujem v odbore dermatovenerológia takmer 40 rokov a konštatujem, že som v tomto roku nezaznamenal zvýšený výskyt ochorení, pri ktorých sa uvádza, že sú častejšie nálezy pomnoženia kožných roztočov.
Roztoče, v našom prípade Demodex folliculorum a brevis, máme na koži od nepamäti. Vzhľadom na to, že sa živí mazom a odumretými bunkami, je na koži u takmer všetkých dospelých, podstatne menej u detí (u kojencov a detí je nízka produkcia mazu).
Na jeho populáciu má veľký význam nielen kvantita, ale aj kvalita mazu. Preto aj v rôznych vekových kategóriách je jeho výskyt rôzny. U mužov je jeho výskyt častejší ako u žien a prevažuje u nich aj častejší výskyt formy brevis. Vplyv na niektoré ochorenia vyskytujúce sa na tvári nie je doteraz jednoznačne vysvetlený. Niektorí ho považujú za parazita, niektorí za komenzála, teda za bežného „obyvateľa“ našej kože.
Či sa nám to páči, alebo nie Demodexa na koži máme a budeme mať! Niekto viac, niekto menej, tak ako doteraz, keď o tom mnohí ani netušili.“
Nahlásiť chybu v článku