Ministerstvo kultúry pripravuje novelu zákona o štátnom jazyku. Jej cieľom je posilniť slovenčinu v úradnom a verejnom styku. Zároveň má podľa rezortu rešpektovať práva národnostných menšín.
Novela vzniká za účelom posilnenia postavenie slovenského jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku.
Striktnejšie pravidlá pre médiá, ulice aj jedlá
Ako informuje TA3 na základe vyhlásení rezortu, možné pokuty, ktoré by mali byť udeľované za nedodržiavanie predpisov, sa dotknú podnikateľov a fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb.
Šéfka rezortu zdôraznila, že „prax ukázala, že existujú prevádzky, ako aj orgány verejnej správy, ktoré napriek upozorneniam opakovane porušujú ustanovenia zákona o štátnom jazyku, čím ho v podstate ignorujú“. Podľa nej ide o výsledok obmedzených kompetencií ministerstva ako správneho orgánu.
Novela bude dbať na prísnejšie dodržiavanie zákona o štátnom jazyku aj od médií a organizátorov verejných podujatí.
Zmeny majú tiež eliminovať používanie cudzích výrazov, ktoré „prenikajú do úradného a verejného styku aj napriek tomu, že existujú ich plnohodnotné ekvivalenty v slovenskom jazyku“.
Ministerstvo pracuje tiež na tom, aby došlo k zjednodušeniu geografického označovania miest, obcí, ulíc, námestí a kultúrnych pamiatok.
„Nie je prípustné, aby boli názvy v slovenskom jazyku uvádzané menej výrazne ako názvy v jazyku národnostných menšín. V poriadku nie sú ani jedálne lístky v reštauráciách bez ponuky uvedenej v slovenskom jazyku,“ tvrdí Šimkovičová.
Ako ju ďalej citujú TV Noviny, primárnou úlohou novely je „chrániť náš štátny jazyk ako základný prvok nehmotného kultúrneho dedičstva a jednotný prostriedok dorozumievania sa medzi občanmi Slovenskej republiky“.
Nemá diskriminovať menšiny
V médiách sa mali podľa ministerky Šimkovičovej objaviť informácie o tom, že novela diskriminuje menšiny, na čo reagovala fotkou s Györgym Gyimesim a Tomášom Tarabom.
„Vraj pripravovaná novela zákona z dielne rezortu kultúry je namierená proti menšinám. Aj z tohto miesta zdôrazňujem: úpravy jednotlivých ustanovení neobmedzujú používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu. Opäť sme v situácii, kedy chce istá časť verejnosti, za výraznej podpory opozície, hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou,“ napísala ministerka.
Dodala tiež, že potreba zmeny a úpravy vyplýva z aplikačnej praxe. Tá podľa nej „poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami“.
Nahlásiť chybu v článku