Ak by sme medzi generáciami hľadali tú najpracovitejšiu, dávno by asi neplatilo to, čo kedysi. Mladšie generácie už totiž nie sú až také dravé za prácou a navyše ich pracovnú morálku ovplyvňuje aj niekoľko faktorov a požiadaviek. Všetko odhalil nedávny austrálsky prieskum.
Starší zrejme už odpoveď na otázku, ktorá generácia je najlenivejšia, poznajú. Výsledky nedávneho prieskumu organizácie Immigration to Australia ale prekvapili mladšie generácie, ktoré o sebe hovoria často a radi v superlatívoch. O výsledkoch informoval web denníka New York Post a ukazujú, že najmenej sa chce práca vykonávať práve mladším ľuďom, teda najmä mileniálom a generácii Z. Prečo je to ale tak?
Lenivci z generácie Z a mileniálov
Organizácia stojaca za prieskumom dotazovala 1 002 Austrálčanov, ktorých sa pýtala otázky o ich pracovných návykoch po pandémii. Cieľom bolo pochopiť, ako sa zmenili ich postoje k práci po tom, čo sa svet znova „otvoril“, teda krajiny rušili lockdowny.
No a ako z prieskumu vyplynulo, jedna tretina respondentov vo veku od 18 do 30 rokov uviedla, že v dôsledku poklesu miery nezamestnanosti sa začali na svoju prácu pozerať uvoľnenejším spôsobom. To znamená, že si osvojili pracovné návyky z pandémie – na prácu vynakladajú menšie množstvo úsilia a veľa myslia aj na seba a svoje osobné, teda mimopracovné potreby.
Zaujímavé pritom je, že až 77 percent si uvedomuje, že ich pracovná sila išla rapídne dolu, no neplánujú to v dohľadnej dobe vôbec meniť. Až 14 percent ľudí mladších ako 34 rokov sa priznalo, že si tiež počas home office doprajú až hodinu voľna, o ktorej ich nadriadení nevedia.
Nenahraditeľní? To asi ťažko…
Prieskum dokonca ukázal, že mladí si myslia, že aj napriek všetkému svoju prácu vykonávajú dobre a podľa nich neexistuje nikto, kto by ich mohol nahradiť, čo je chyba. O generácie starší pracujúci totiž práve počas pandémie ukázali svoju silnú pracovnú morálku a nasadenie. Ide o zástupcov generácie X a baby boomerov, pričom pracujúci nad 55 rokov majú podstatne nižšie pracovné požiadavky než ich výrazne mladší kolegovia. A práve to môže u zamestnávateľov hrať v ich prospech.
Samozrejme, za všetkým týmto je podľa odborníkov pandémia, ktorá zmenila pracovné návyky všetkých vekových skupín zamestnancov. Kým mladší sa snažia o balans medzi ich pracovným a súkromným životom, starším ide o kariérny postup a snahu vypracovať sa.
Je za tým viacero faktorov
Organizácia Immigration to Australia uviedla, že za nesnažením sa mladších generácií v práci stojí viacero faktorov. Môže to byť znižujúcou sa mierou nezamestnanosti, čo môže podľa odborníkov naznačovať vyšší počet pracovných miest ako kvalifikovaných pracovníkov. Príležitostí na kariérny posun je teda podľa mladších generácií dosť.
Ďalším z dôvodov je tiež ten, že hľadaním a nastolením rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sa chcú vyhnúť syndrómu vyhorenia. Tomu, ako je známe, čelia najmä mileniáli a generácia Z.
Nahlásiť chybu v článku