Michelle McGagh pracovala 10 rokov ako ekonomická novinárka, no aj tak mala problém naplánovať si svoj vlastný rozpočet. Sama vnímala rozporuplne to, že iným radila, ako majú ušetriť a sama sa často len tak-tak vošla do svojej výplaty. Pochopila, že nie je problém v tom, koľko zarába, ale v tom, že utráca veľa peňazí, často za maličkosti, ktoré boli ale v podstate zbytočné.
To bol dôvod, prečo sa rozhodla vykonať pokus a počas jedného roka kupovala len veci, ktoré nevyhnutne potrebovala. Podľa nej to nebolo až také ťažké. Nosila šaty, ktoré mala v šatníku, jazdila na bicykli a stravovala sa iba jedlom, ktoré si sama uvarila. Koľko napokon ušetrila?
„Všimla som si, že som míňala obrovské peniaze na veci, ktoré som nepotrebovala. Chodila som do baru, kupovala krásne nové šaty, pila kávičky a podobne“, hovorí Michelle a ďalej dodáva: „A to všetko s hypotékou na krku a ďalšími nákladmi nevyhnutnými na prežitie.“
Náklady, ktorých sa Michelle nechcela alebo nemohla vzdať, bola samozrejme hypotéka, ďalej poistenie, pomoc rodičom, dary pre charitu, poplatky za internet a mobil. Potom to boli nevyhnutné hygienické potreby, čistiace prostriedky a potraviny do domácnosti. Tieto všetky výdavky boli spolu približne 2000 dolárov za mesiac.
Michelle prestala chodiť do kina, barov a reštaurácií, na dovolenky, a tiež si prestala kupovať napríklad akékoľvek sladkosti či pochutiny v supermarketoch. Prestala tiež utrácať za posilňovňu, nákup parfumov, oblečenia a prestala chodiť ku kaderníkovi. Prestala tiež využívať dopravu ako je taxík, autobus alebo metro.
Namiesto toho začala všade chodiť bicyklom, čím si vynahradila posilňovňu, chodila na piknik do parku a stravovala sa výhradne doma a z toho, čo si sama navarila. V priebehu roka sa zdokonalila vo varení a teraz je spokojná, že sa naučila obstojne variť.
„Nebudem predstierať, že to bolo jednoduché, a to najmä v prvých mesiacoch, kedy som sa snažila žiť svoj starý život avšak bez peňazí. Niekedy som mala nutkanie sa na všetko vykašľať a vyraziť do baru.“
Takýto život jej priniesol aj nevýhody. Cítila sa napríklad zle, keď išla k priateľom na návštevu a nedoniesla im fľašu vína, ako bolo zvykom. Tiež bola milovníkom kari, no zistila, že ho nedokáže pripraviť tak, ako vyškolení kuchári. Chýbali jej tiež čerstvé kvety, no napríklad aj hydratačný krém na pleť. Niekedy, počas zlého alebo veterného počasia ju mrzelo, že išla na bicykli a to najmä, keď sa ponáhľala na dôležité pracovné stretnutie. Veľmi jej chýbal tiež kaderník, keďže jej vlasy často vyzerali veľmi neupravené.
No zistila, že zabaviť sa dá aj bez peňazí. Navštívila veľa koncertov a festivalov, ktoré boli zadarmo. V konečnom dôsledku tak zažila viac, ako keď chodila len na vybrané akcie. Páčila sa jej aj dovolenka s manželom, na ktorú sa vydali na bicykloch a spávali v stane. Už teraz sa teší ako si to zopakujú.
Koľko teda ušetrila?
„Za rok sa mi podarilo to, čo na prvý pohľad zdalo nemožné: Ušetrila som 23 tisíc dolárov a čiastočne som tak splatila hypotéku. Predtým som si myslela, že toto bremeno mi bude visieť na krku 25 rokov, teraz viem, že to môže byť oveľa kratšie.“
Keď sa jej experiment skončil, najprv si myslela, že vbehne do prvého obchodu a „celý“ ho vykúpi. Namiesto toho ale zobrala svojich priateľov na pivo a poďakovala im za ich podporu. Potom som si kúpila letenku a išla do Írska navštíviť otca.
To najcennejšie, čo si z tohto experimentu odniesla bolo, že sa stala otvorenejšou a dobrodružnejšou osobou. „Naučila som sa hovoriť „áno“ na všetky nové veci. A tiež som si uvedomila, ako málo stačí ku šťastiu.“
interez.sk (mmm), brightside.me, theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku