Foto: Archív Michala Pazúrika

Toto je podľa Michala pri chove exotických zvierat najdôležitejšie.

Nejeden človek má pred exotickými zvieratami poriadny rešpekt. Mnohí si nevedia predstaviť, že by doma chovali plazy či hmyz. Michal ale búra predsudky. Exotické zvieratá nielen chová, ale dokonca sa mu podarilo zorganizovať aj predajnú výstavu, kde sa s rôznymi tvormi môžete zoznámiť zblízka.

Ako ste sa dostali k chovaniu exotických zvierat? Spomeniete si na prvé exotické zvieratko, ktoré ste chovali?

Už od detstva ma z nejakého dôvodu lákali rôzne zvieratá. Zaujímali ma dinosaury a myslím, že od toho sa potom vyvinul môj záujem k teraristike. Ako malé dieťa som nosil domov rôzne jašterice či cvrčky v nádobách. Moji rodičia z toho neboli veľmi nadšení, a tak keď som mal asi 6 rokov, kúpili mi moju prvú agamu bradatú.

Dá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Bývali sme vtedy ešte v byte a na viac zvierat sme nemali miesto. S chovom exotických zvierat som začal vo väčšom, až keď sme sa presťahovali do domu. Bolo to niekedy pred začiatkom štúdia na strednej škole. Adoptoval som si od sesternice leguána zeleného, ktorého mám dodnes. Ešte predtým, než ho dostala moja sesternica, vyrastal v zlom prostredí pri malých deťoch.

Foto: Archív Michala Pazúrika

Už vtedy mal pustený chvost, čo značí, že bol v strese. Mal strach z ľudí a sesternica si s ním už nevedela dať rady, tak ho podarovali mne. Keď prišiel, nedalo sa ani len priblížiť k teráriu, bol veľmi agresívny. Raz mi utiekol z terária, poškriabal mi ucho tak, že som si ho takmer musel nechať zošívať. Bol som s ním ale veľmi trpezlivý, čo si všimli aj moji rodičia.

Krôčik po krôčiku som si s ním vybudoval puto a dnes je na nerozoznanie. Na ramene ho beriem von na prechádzky, strach z ľudí sa vytratil, a keď k nám príde návšteva, môžu sa ho pokojne dotknúť. Pred rokmi, keď som ho prvýkrát dostal, toto bol len sen. Nikto mu už nedával šancu, ani moji rodičia, no keď videli, čo som z neho vychoval, dali mi šancu zaobstarať si aj ďalšie zvieratá.

Čo všetko chováte v súčasnosti, a ktoré zviera z tých, čo vlastníte, považujete za to najexotickejšie? Koľko času vám denne zaberá starostlivosť o zvieratká?

Priznám sa, že v súčasnosti mi ostal už len leguán a mnohonôžky. Čaká ma vysoká škola, pre ktorú som, bohužiaľ, musel svoj chov zredukovať, no v minulosti som mal toho naozaj veľa. Vo svojej študentskej izbe som choval pavúky, agamy, hada, mnohonôžky, slimáky, cvrčky, saranče, červy, šváby a rôzny iný hmyz. Z toho všetkého bola pre mňa najväčším “klenotom” agama golierová, ktorá je v chove veľmi vzácna. Má zaujímavý golier, ktorý používa na odstrašenie predátorov, preto ten názov.

Foto: Archív Michala Pazúrika

Najviac som sa ale zamiloval do škorpiónov, ktorých som časom mal doma aj cez 100 kusov. Veľkou súčasťou môjho chovu boli aj škorpióny druhu Tityus stigmurus, ktoré sú podľa rôznych zdrojov v TOP 10 najjedovatejších škorpiónov na svete. Práve vďaka škorpiónom som si našiel cestu do československej komunity chovateľov. Spoznal som niekoľko zaujímavých chovateľov a na strednej škole som založil projekt Zverochov Námestovo, o ktorom by som vedel napísať samostatnú kapitolu. S týmto projektom som vyhral niekoľko národných stredoškolských súťaží. Začal som rozvíjať nielen svoje chovateľské, ale aj podnikateľské schopnosti.

Koľko peňazí by si mal pripraviť človek, ktorý by s chovom rád začal? Koľko vychádza starostlivosť vás? S akým zvieratkom je ideálne začať?

Veľmi záleží od toho, aké zviera plánujete chovať a či si vyrobíte vlastné terárium. Presné číslo sa nedá povedať, no na začiatok by som určite odporúčal napríklad agamu bradatú. Paradoxne, zo začiatku je samotné zviera ten menší náklad, drahšie je skôr terárium.

Foto: Archív Michala Pazúrika

V prípade, že si ho viete vyrobiť sami, ušetríte, no ak budete kupovať hotové terárium, prípadne ak si ho necháte vyrobiť na mieru, veľmi pravdepodobne vás to bude stáť viac, než samotné zviera. Čo sa týka ostatných nákladov, množil som si vlastný kŕmny hmyz, v podstate som bol sebestačný. Produkoval som vlastné červy, saranče aj cvrčky, čo mi pokrylo náklady na stravu.

Ako je to s chovom jedovatých zvierat? Máte také aj vy? Potrebuje človek na ich chov nejaké špeciálne povolenia, resp. školenia? Ako je to s potravou pre exotické zvieratá? Musíte ju nejako špeciálne zháňať?

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články