Hotelový biznis patrí medzi odvetvia so širokou tradíciou. Tie najlepšie a najluxusnejšie hotely na svete majú bezpochyby svoje čaro a ukrýva sa za tým oveľa viac, ako len dobré finančné ohodnotenie. Do svetového hotelierstva nakuklo aj niekoľko šikovných Slovákov, medzi ktorých patrí aj Michal Laurinc. Ten si vo Veľkej Británii prešiel rôznymi funkciami – od čašníka, až po tie najvyššie manažérske pozície.

Príbeh dnes už experta na hotelierstvo je dozaista veľmi inšpiratívny. Ukazuje, že svedomitou prácou a zápalom pre svoje zamestnanie sa človek dokáže vypracovať skutočne vysoko. Tým, že si Michal prešiel prakticky všetkými potrebnými odvetviami hotelového sveta, dnes dokáže svoje cenné rady posúvať aj ďalej.

Robí tak ako člen rady pre študijný program Manažment v turizme a hotelierstve v inštitúte manažmentu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a tiež ako zakladateľ projektu Edu-Management, kde sa venuje online školeniam pre hotelierov a reštauratérov.

Akým spôsobom, a kedy sa začala formovať vaša kariéra v hotelierstve?

Všetko to začalo, keď môj otec prevádzkoval rekreačné zariadenie v Nízkych Tatrách. Bohužiaľ, po 6 rokoch úspešnej prevádzky nás politika lesov Slovenskej republiky donútila pobaliť si veci a odísť bez možnosti odkupu zariadenia. V tej dobe som tomu už nedával vôbec šancu, že budem pokračovať v hotelierstve na Slovensku. V roku 2004 som sa rozhodol, že budem pokračovať, ale tentoraz som chcel ísť do zahraničia, konkrétne do Anglicka a skúsiť, ako sa pracuje inde vo svete.

Moja prvá pracovná príležitosť prišla na Ostrove Tresco Island Hotel, kde som s veľmi malou angličtinou spravil interview po telefóne a zobrali ma ako nosiča tanierov – plate runner. Tam začala moja profesionálna zahraničná kariéra, kde som v lete mesačne odpracoval okolo 330 hodín s malou predstavou, čo ma tam bude čakať.

Značnú časť vášho živote ste strávili v renomovaných hoteloch v Británii. Kde vidíte najzásadnejší rozdiel medzi hotelierstvom na “ostrovoch” a u nás?

Najzásadnejší rozdiel som zažil v správaní ľudí a kvalite, ktorú ponúkajú hotely, kde som pracoval. Mentalita sa zmenila, keď som prišiel do jedného z najlepších hotelov v Anglicku. Vôbec to nebolo o zárobku, pretože ten bol pre mňa ako začínajúceho čašníka veľmi slabý. Moji kolegovia a ja sme boli všetci nadšení z práce, ktorú sme vykonávali. Každý z nás vedel, čo má robiť, a to sa odzrkadlilo aj na vykonanej práci a servise. Vpred nás hnala vízia kariérneho pokroku a možnosti kariérneho rastu.

Manažment vedel, ako má začínajúceho čašníka posunúť vpred. To isté sa dialo aj neskôr, keď som sa už stal manažérom – mali sme vynikajúce vzdelávacie programy a kvalitné motivácie. A to je to, čo u nás veľmi chýba. To nadšenie, prečo prísť do práce. Ide o prístup zamestnancov a manažérov k práci, zverenému majetku, či k hosťom. Nie je to len o čakaní na hosťa v bare, reštaurácii alebo recepcii, ale bolo to aj o mojom prostredí. Žiadny malý detail nezostal nepovšimnutý, všetko akoby malo svoje miesto a časový sled a nikto sa neflákal, to je ďalší rozdiel.

Vo veľmi kvalitných zariadeniach, ako Tresco Island Hotel, Bovey Castle a St. Michael Hotel nikto nemohol používať mobilné zariadenie na pracovisku. Prísne zákazy sa museli dodržiavať, pretože išlo o reputáciu hotela a kvalitu.

Jeden z hotelov, kde ste pôsobili, bol vysoko hodnotený dnes už kráľom Karolom. Mali ste možnosť obsluhovať aj niekoho z kráľovskej rodiny, prípadne iné známe osobnosti? Ako sa správali?

Áno, bol to hotel, ktorý už dnes neexistuje – Tresco Island Hotel. Kráľ Karol ho v roku 2002 označil ako najlepší hotel v Anglicku. To miesto bolo úžasné, veľa som sa tam naučil a zistil, akú môžem mať skvelú kariéru, ak budem chcieť. No a čo sa týka známych osobností, tak vtedajšieho princa Charlesa som nemal možnosť stretnúť aj napriek tomu, že to bolo jeho obľúbené miesto. Chodilo tam veľa vtedajších anglických politikov.

Ako čašník som obsluhoval známeho Christophera Eubanka, ktorý bol britský profesionálny boxerský šampión, ďalej nebohého speváka Georgea Michaela. Neskôr, keď som už bol v iných hoteloch, stretol som bubeníka skupiny Queen Rogera Taylora, ktorého podpis mám dodnes na bločku. Taktiež som stretol hercov Tobiasa Morettiho, Angelinu Jolie či Brada Pitta. Brad tu v roku 2013 natáčal film World War Z a obaja boli ubytovaní v luxusnom hoteli The Nansloe Manor, kde som bol už generálnym manažérom.

V rámci vašej kariéry ste určite museli riešiť aj bizarné situácie, ktorých je v hotelierstve neúrekom. Spomínate si na nejaké netradičné zážitky?

Tých zážitkov je dosť, na všetky si asi ani nespomeniem. Napríklad, v hoteli The Bovey Castle som zažil na najvyššom poschodí ubytovacej časti to, že tam strašilo. Skrátka, keď ste tam boli, mali ste pocit, že niečo za vami chodí. Viackrát sa stalo, že chyžné odtiaľ utekali dolu a báli sa upratovať izby. Bizarné bolo aj to, keď jedna bohatá pani odo mňa napríklad chcela, aby som jej čítal breakfast menu. Ona je vraj veľmi bohatá a nechce si ničiť oči čítaním.