Foto: archív Michaely Matulovej

"Na Slovensku je momentálne prioritou výstavba jadrových elektrární a projekt hlbinného úložiska sa zdá byť v pozadí. Je nevyhnutné začať s prípravou už teraz."

Michaela Matulová je skúsená odborníčka s bohatými skúsenosťami v oblasti chemických a environmentálnych vied. Momentálne figuruje na Dánskej Technickej Univerzite (DTU). Pre interez sa rozhovorila o najdôležitejších otázkach, pred ktorými momentálne stojí Slovensko a svet. Prezradila čosi o aktuálnej stratégii Slovenska a tiež to, prečo si myslí, že postoj našej vlády k projektom hlbinných úložísk a k nakladaniu s jadrovým odpadom treba okamžite chytiť za iný koniec.

Článok pokračuje pod videom ↓

Okrem toho sa s nami podelila aj o svoju osobnú skúsenosť z návštevy hlbinného úložiska Onkalo vo Fínsku, prelomového projektu nakladania s jadrovým odpadom, kam človek nevstúpi aspoň 100-tisíc rokov.

Odborníčka zároveň v minulosti koordinovala výskum zameraný na kovové obaly pre vyhoreté jadrové palivo a stredne rádioaktívny odpad. Okrem toho sa podieľala na niekoľkých medzinárodných projektoch, ako je EURAD, kde sa skúmal výkon týchto ukladacích obalových súbor a migrácia rádionuklidov.

Foto: archív Michaely Matulovej

Čo to vlastne je jadrový odpad? Čo všetko si pod ním máme predstaviť?

Rádioaktívny odpad je látka či už kvapalná, pevná alebo plynná, ktorá obsahuje rádionuklidy v množstve presahujúcom stanovené limity. Z tohto dôvodu nemôže byť tento odpad vypustený alebo vyhodený do životného prostredia.

Ilustračná foto: D5481026, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Niektoré rádioaktívne odpady stačí bezpečne uskladniť na určitú dobu, kým ich rádioaktivita dostatočne poklesne a následne sa môžu vypustiť do životného prostredia. Ak však úroveň rádioaktivity zostane príliš vysoká, musí byť odpad uložený v špeciálnom úložisku.

Rádioaktívne odpady vznikajú v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Môžu to byť napríklad kontaminované materiály z laboratórií, ako sú rukavice, skúmavky alebo ochranné odevy.

Významným zdrojom rádioaktívneho odpadu sú jadrové elektrárne, kde vznikajú kontaminované kvapaliny a pevné materiály, ktoré prišli do kontaktu s rádioaktívnymi látkami.

Prečo je potrebné uschovávať rádioaktívny odpad? Nebolo by lepšie prepracovať ho či zlikvidovať iným spôsobom?

V prípade nízko a stredne aktívnych odpadov je ich uloženie do úložísk rádioaktívneho odpadu najlepším riešením, pretože po relatívne krátkom čase klesne rádioaktivita na takú úroveň, kedy už nepredstavujú žiadne riziko.

Foto: archív Michaely Matulovej

Iným prípadom je rádioaktívny odpad s dlhou dobou polpremeny a vysokoaktívne odpady, ako je napríklad vyhoreté jadrové palivo.

V prípade vyhoretého jadrového paliva existuje možnosť jeho prepracovania, čím by vznikol menej rádioaktívny odpad. V súčasnosti je známych niekoľko desiatok technologických postupov na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva, ako napríklad PUREX (Plutonium Uranium Extraction).

Avšak prepracovanie vyhoretého jadrového paliva je náročné a finančne nákladné, a preto si ho môžu dovoliť len ekonomicky silné štáty. Komerčné prepracovateľské závody sa nachádzajú napríklad v La Hague a v Marcoule vo Francúzsku, v Sellafielde v Británii, Tokai-Mura v Japonsku a známy je tiež prepracovateľský komplex Majak na Urale.

Odkiaľ sa jadrový odpad berie? Čo sa s ním následne deje, a kde sa ukladá?

Odpady, ktoré vznikajú v priemysle, vo výskume, v poľnohospodárstve alebo v zdravotníctve sa označujú ako inštitucionálne rádioaktívne odpady. Významnejším pôvodcom rádioaktívnych odpadov sú však jadrové elektrárne.

Ilustračná foto: United States Department of Energy, Public domain, via Wikimedia Commons

Rádioaktívne odpady sa zvyčajne ukladajú do povrchových alebo prípovrchových úložísk. Príkladom takýchto úložísk sú Republikové úložisko RAO v Mochovciach na Slovensku a úložiská Richard, Bratrství a Dukovany v Českej republike.

Tieto úložiská však majú svoje limity. Rádioaktívne odpady, ktoré prekročia stanovené limity, sa ukladajú spolu s vyhoretým jadrovým palivom do špeciálne vybudovaného hlbinného úložiska. Napríklad, vysokoaktívne odpady, ktoré vyžadujú dlhodobú izoláciu, sa plánujú ukladať taktiež do hlbinného úložiska.

Aká je aktuálna stratégia Slovenska oproti iným krajinám EÚ pre nakladanie s jadrovým odpadom? Čo sa aktuálne plánuje robiť s tým naším?

Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (myslia sa tým tie, ktoré sa nedajú uložiť v existujúcich úložiskách) z roku 2015 predpokladá dve hlavné alternatívy.

Prioritnou je priame ukladanie vyhoretého jadrového paliva do hlbinného geologického úložiska na území Slovenska. Ako druhá možnosť sa uvažuje o účasti na medzinárodnom projekte spoločného úložiska. Pravdepodobnosť realizácie medzinárodného úložiska je však veľmi malá.

Podľa Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sa „v súčasnosti plánuje skladovať vyhoreté jadrové palivo v medzisklade do roku 2050.“

Na Slovensku prebehli geologické práce vo vybraných lokalitách s cieľom identifikovať vhodné miesta pre hlbinné úložisko.

Našich čitateľov zaujal vo veľkom projekt hlbinného úložiska Onkalo vo Fínsku. Existujú v našom okolí projekty podobné Onkalu? Využíva ich existenciu aj Slovensko, aby nakladalo s jadrovým odpadom?

Onkalo je jedným z prvých vybudovaných hlbinných úložísk pre vyhoreté jadrové palivo na svete. Každá krajina využívajúca jadrovú energiu musí zabezpečiť bezpečné uskladnenie svojho vyhoretého jadrového paliva.

Napríklad, medzi našimi susedmi je v tejto oblasti veľmi pokročilá Česká republika. Má za sebou desiatky rokov výskumu a vypracovala konkrétne návrhy na hlbinné úložisko, vrátane inžinierskych bariér. Aktívne hľadá vhodnú lokalitu pomocou hlbinných vrtov.

Dokonca v tejto problematike existuje aj spolupráca medzi Českom a Slovenskom. Okrem Fínska a Švédska sú v pokročilom štádiu prípravy aj Švajčiarsko a Francúzsko. V súčasnosti neexistujú konkrétne plány na vybudovanie spoločného úložiska pre vyhoreté jadrové palivo v rámci Európy.

Slovensko má momentálne vyhoreté jadrové palivo uskladnené v medzisklade.

Každého tiež určite veľmi zaujíma, ako to vlastne vyzerá vo vnútri úložiska Onkalo, ktoré bolo sprístupnené len malému počtu návštevníkov. Vy ste tam, ako jedna z mála, naozaj boli. Čo je jedna vec, ktorú ste pri návšteve zažili a ktorá vo vás zanechala silný dojem?

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články