„Metropolu východu“ čakajú výrazné zmeny: Mestské časti sa majú zlučovať, Košičania sa búria

Uťahovanie opaskov zažíva dnes takmer každý človek, výnimkou nie sú ani samosprávy. Poslanci parlamentu chcú meniť zákon, ktorým by znížili počet mestských častí v Košiciach. Niektoré z nich však s plánom úplne nesúhlasia a do sporu sa navyše pridal aj Ústavný súd SR.

Poslanci NR SR Andrej Sitkár (Smer-SD) a Igor Šimko (Hlas-SD) navrhujú znížiť počet mestských častí z 22 na 6. Starostom a poslancom jednotlivých samospráv dávajú priestor na to, aby tak spravili a rozhodli sami, čas majú do mája. Ak by sa tak nestalo, návrh by putoval priamo do parlamentu, kde by o osude Košíc rozhodli. Tieto plány pritom v parlamente odzneli už v septembri 2024.

22 mestských častí v 6 celkoch

Dôvodom pre takýto krok je najmä ušetrenie finančných prostriedkov a lepšie riadenie samospráv. Podľa poslancov je mestských častí priveľa. Ich návrh počíta so 4 mestskými časťami, ktoré sú spojením niektorých súčasných a dve samostatné:

• Košice 1 – Sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce, Sever, Džungľa, Kavečany,
• Košice 2 – Západ – Terasa KVP, Myslava, Lorinčík, Poľov, Pereš, Šaca
• Košice 3 – Dargovských Hrdinov, Košická Nová Ves
• Košice 4 – Juh, Nad Jazerom, Barca, Šebastovce, Krásna, Vyšné Opátske
• Košice – Staré Mesto – centrum pamätihodností a zdroja poplatkov za prenocovania turistov do celého mesta, mestská časť so stretmi záujmov obyvateľov, turistov, nočného života.
• Košice – Luník IX – špecifická samospráva s potrebami čerpania eurofondov a ďalších dotácií.

Pri väčších mestských častiach bude potrebná garancia zástupcu starostu. Návrh hovorí o jednom zástupcovi starostu na každých začatých 30 000 obyvateľov mestskej časti.

„Nikoho nechceme zrušiť ani zlúčiť, náš návrh zachováva historické náležitosti a identitu, zároveň tvoríme budúcnosť Košíc 6 celkami, do ktorých tie doterajšie budú patriť. Dávame demokratický priestor diskusii v mestskom zastupiteľstve, ale najmä prijatiu zásadného a konečného rozhodnutia o počte mestských častí v Košiciach do mája, aby o sebe rozhodli práve tí, ktorí sú v trvalom konflikte záujmov. Sú to starostovia, ktorí sú zároveň poslancami mesta, čo vnímam ako doterajší problém, prečo o sebe nerozhodli a nedali výsledok Košičanom, o ktorý ich roky žiadajú, inak sa bude rozhodovať v Národnej rade Slovenskej republiky,“ uviedol Igor Šimko.

Žilinka prípad posunul na Ústavný súd SR

Po prevalení informácie, že poslanci chcú okresať mestské časti v Košiciach, väčšina ich starostov podala podnet na Generálnu prokuratúru SR. Maroš Žilinka neskôr podal návrh na ústavný súd na začatie konania. Problémom by mohlo byť to, že sa o znižovaní počtu mestských častí rozhoduje bez uskutočnenia miestneho referenda.

„Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová s tým, že všetci ostatní občania Slovenska majú toto právo zachované.

Poslanci Šimko a Sitkár zatiaľ začali s petíciou za ich navrhovaný model, v ktorej vyzýva Košičanov hlasovať. Podľa Šimka je za riešenie témy mestských častí až 89 % obyvateľov Košíc.

Väčšie časti s reformou súhlasia, menšie nie

K situácii sa vyjadril aj primátor Košíc Jaroslav Polaček. Ten vníma model 22 mestských častí ako vysoko nákladný a neudržateľný. Spomína aj analýzu, ktorá by predstavila ideálny model mestských častí, na tej sa však pracuje už od septembra. Vyhotoviť ju má Technická univerzita v Košiciach.

„Hovorím to už dlhé roky a na tom sa nič nemení. Vnímam ale veľmi citlivo spor medzi starostami menších mestských častí a niektorými starostami veľkých častí. Nemyslím si, že je správne, že veľkí chcú násilne rozhodnúť o menších. Preto je veľmi dôležité počkať si, ako rozhodne ústavný súd, na ktorý sa obrátili 14 starostovia menších mestských častí. Zároveň sa o téme zlučovania mestských častí vedie odborná diskusia. Z veľkej analýzy, ktorú bude realizovať Technická univerzita vyjde odporúčanie, čo bude pre Košice a Košičanov najlepšie. Teda nie pre jednotlivcov, alebo starostov. Ja som za to, aby sme sa rozhodli na základe dát a nie emócií a záujmov niektorých starostov,“ uviedol primátor.

Vyjadrenia starostov menších mestských častí sa diametrálne líšia od starostov tých väčších. Jedným z nich je starosta Ťahanoviec – obce, ktorá sa zaraďuje medzi menšie časti.

„Bývalé obce, naše malé MČ, by prišli o možnosť vlastnej správy, rozvoja a operability. Inak povedané, naši občania by boli iba štatistami. Platili by dane a o rozvoji by rozhodovali sídliská,“ uviedol pre agentúru SITA starosta mestskej časti Ťahanovce-obec Ján Nigut.

Ostrejšie sa vyjadril starosta sídliska KVP a predseda Košického klubu v mestskom zastupiteľstve Ladislav Lörinc.

„Aj táto udalosť je potvrdením, že celý proces spájania a zlučovania obcí na Slovensku je prakticky nefunkčný. Len na papieri, v praxi nerealizovateľný. Rovnako ukazuje na zlú legislatívnu prípravu schválenej novely zákona, ktorú predkladali košickí zástupcovia v parlamente,“ myslí si Lörinc.

Samotný počet MČ podľa neho nie je hlavným problémom, potrebné je podľa neho vyriešiť najmä kompetencie, procesy a financovanie. Rovnako uviedol, že osobne je za zachovanie dvojstupňového modelu samosprávy.

Najprekvapivejšie vyjadrenie je bezpochyby od starostu mestskej časti Košice – Sever Františka Ténaia. Ten navrhuje zrušiť všetky mestské časti v Košiciach, podľa neho to je najúspornejšie riešenie. Mesto podľa neho mestské časti nepotrebuje a malo by fungovať podľa Zákona o obecnom zriadení, pričom počet MČ by bol nula.

Košický klub by súhlasil s 12 časťami

Len pred pár dňami poslanecký klub mestského zastupiteľstva v Košiciach, Košický klub oznámil, že sa v mestskom zastupiteľstve pokúsi presadiť nové usporiadanie mestských častí v Košiciach. Metropola východu by podľa ich návrhu mohla mať 12 mestských častí namiesto súčasných 22.

Ako uviedol mestský poslanec Dominik Babušík, pripravené sú dva návrhy. Prvý hovorí o tom, ako sa zmenia katastrálne územia a dôjde k novému usporiadaniu MČ. Územia jednotlivých mestských častí by sa mali spojiť do nových. Druhý návrh sa týka napríklad samotných kompetencií.

„Myslíme si, že majú byť identické pre všetky novovzniknuté mestské časti. Zároveň sa tam riešia veci súvisiace s prechodom majetku, zamestnancov aj situácia kontrolórov mestských častí, ale aj veci ako občianske preukazy,“ vysvetľuje Babušík.

Celý návrh je podľa jeho slov pripravený, korektúry vykonali začiatkom roka. „Venovalo by sa tomu samostatné zastupiteľstvo iba s jedným bodom,“ ozrejmil s tým, že najprv by návrh prešiel komisiami a Radou starostov.

Starosta mestskej časti Košice – Západ Marcel Vrchota, ktorý sa na návrhu o 12 častiach podieľal, predstavil konkrétny model:

• Mestská časť Košice 1 – (MČ Staré mesto, MČ Džungľa)
• Mestská časť Košice 2 – (MČ Sever, MČ Kavečany)
• Mestská časť Košice 3 – (MČ Ťahanovce, MČ Sídlisko Ťahanovce)
• Mestská časť Košice 4 – (MČ Dargovských hrdinov, MČ Košická Nová Ves)
• Mestská časť Košice 5 – (MČ Nad Jazerom, MČ Vyšné Opátske)
• Mestská časť Košice 6 – (MČ Krásna)
• Mestská časť Košice 7 – (MČ Juh, MČ Barca, MČ Šebastovce)
• Mestská časť Košice 8 – (MČ Pereš, Poľov, Lorinčík)
• Mestská časť Košice 9 – (MČ Luník IX)
• Mestská časť Košice 10 – (MČ Sídlisko KVP, MČ Myslava)
• Mestská časť Košice 11 – (MČ Západ)
• Mestská časť Košice 12 – (MČ Šaca)

Pozri aj:

Študenti z univerzity, ktorú navštívil Mazurek, odštartovali petíciu. Požadujú ospravedlnenie europoslanca a vyvodenie zodpovednosti