Ceny šli hore, platy pomenej a mnoho Slovákov sa tak ocitá v nepríjemnej situácii, kedy si musí uťahovať opasky a aj v potravinách zvažovať, či to alebo ono v nákupnom košíku naozaj potrebujú. Rozhodla som sa, že na vlastnej koži vyskúšam, aké to je, keď človek musí naozaj špekulovať, čo navariť, aby to bolo čo najlacnejšie, no zároveň aspoň trochu výživné.

Takéto som si stanovila pravidlá

Možno patríte do tej šťastnej skupiny, ktorá si kedykoľvek môže dovoliť posedenie s kamarátmi v meste pri káve a dobrom zákusku. Ak sa vám práve nechce variť, možno si objednáte pizzu alebo niečo iné z donášky. Človek sa ani nenazdá a pár desiatok eur sa rozkotúľa všetkými smermi. Je to ale luxus, ktorý si nemôže dovoliť každý.

Pre tento projekt som si preto stanovila základné pravidlá. Nijaká donáška, žiadne vysedávanie v reštauráciách. Musím čo najmenej plytvať jedlom, využiť to, čo už v kuchyni mám a uživiť sa zo 6 eur na deň, čo na týždeň činí 42 eur. Vychádza mi 168 eur na mesiac na stravu (so stiahnutým hrdlom si uvedomujem, že niekto nemá ani len toľko).

Bolo mi jasné, že to bude náročné, tak som sa pustila do plánovania. Mojimi najlepšími priateľmi sa stali online porovnávače cien a vyhľadávače zliav. Sedela som a plánovala obedy a večere na týždeň vopred. Mám niekoľko výhod. Starám sa len o seba, nemusím kŕmiť deti a variť pre celú rodinu. Monotónnosť v stravovaní mi až tak neprekáža. Raňajky jedávam v podstate vždy také isté – jogurt s ovsenými vločkami a ovocím a k tomu kávu s mliekom. Pri obedoch a večeriach som sa snažila variť tak, aby mi to stačilo aspoň na 2 až 3 dni a aby sa suroviny v jedlách opakovali, aby som mohla kupovať vo väčších množstvách a plytvala čo najmenej. Tak som vedela urobiť jeden nákup a tie isté suroviny využiť vo viacerých jedlách.

Prvý týždeň to bolo naozaj natesno

Raňajky na celý týždeň ma vždy vyšli približne na 5 eur (väčšinou na 5,60). Prvý týždeň pozostávalo obedové menu zo šošovicového prívarku, zemiakov na paprike a špagiet s bolonskou omáčkou. Nie každému musí tento štýl stravovania vyhovovať, no ja mám rada na večeru teplé a jednoduché jedlo. Preto si neraz na večeru pripravujem polievky, namiesto toho, aby som na obed jedla polievku aj hlavné jedlo. Zahrejú a na večer zasýtia tak akurát. Prvý týždeň som varila špenátovú polievku. Niekoľkokrát som si namiesto polievky dala zapekané pečivo so salámou, syrom a sušenými paradajkami.

Celý prvý týždeň stravovania ma vyšiel celkovo na 41,78 eura. Síce som si do košíka vložila aj instantnú kávu a keksík, keďže ich práve mali v akcii, no vyšlo to naozaj natesno, ostalo mi len pár centov. Aj keď mi neostalo z prvého týždňa takmer nič nazvyš, počas nákupov na druhý týždeň som si verila.

Počas druhého týždňa sa na mojom zozname ocitla koložvárska kapusta, granatiersky pochod a špagety s omáčkou kúpenou v obchode. Musela som improvizovať a namiesto bravčového mäsa som kúpila napríklad lacnejšie – mleté morčacie. Ja viem, mnohí zrejme ohŕňate nosom, no chuťovo to bolo dobré. V prípade špagiet s omáčkou zas v závere týždňa zvíťazila lenivosť. Na večeru som tento týždeň varila hráškovú polievku, inokedy som si zas urobila chlebík s domácou rybacou alebo tvarohovou nátierkou. Celkovo ma tento týždeň stál 34,94 eura, a to som opäť neodolala a k nákupu prihodila aj pár mandarínok. Ostalo mi takmer 7 eur, na čo som bola celkom hrdá.