O mnohých ľuďoch, ktorí sa zapísali do dejín, vieme len to dobré, no akosi zabúdame na to, že aj géniovia a svätci majú svoje temné stránky. Napríklad, Albert Einstein bol považovaný za génia napriek tomu, že za časť jeho vedeckých prác je zodpovedná jeho prvá manželka. Famózny maliar Pablo Picasso sa zas k ženám správal opovrhnutiahodným spôsobom. Nový dokument odhaľuje, ako to bolo v skutočnosti s Matkou Terezou.
Nový dokument odhaľuje pravú tvár Matky Terezy
Nový trojdielny dokument s názvom Mother Teresa: For the Love of God (Matka Tereza: Pre lásku Božiu) hovorí o tom, že žena, ktorá za svoje skutky dokonca získala Nobelovu cenu, nie je celkom taká, ako si mnohí myslia. Ako informuje portál Daily Mail, už v roku 1943 sa Matka Tereza vybrala pomáhať tým, ktorých postihol bengálsky hladomor.
Tvrdila, že jednoducho vedela, že musí opustiť rád a ísť pomáhať chudobným, inak by to považovala za svoje zlyhanie. Po tom, čo sa presťahovala do indickej Kalkaty, dostala od cirkvi aj oficiálne povolenie pomáhať chudobným a chorým, píše portál Unilad. Založila kongregáciu, ktorá prevádzkovala vývarovne, mobilné kliniky, poradenské programy pre deti a rodiny a neskôr začala otvárať aj školy a sirotince.
Matka Tereza sa zo dňa na deň stala celebritou po tom, čo v roku 1969 stanica BBC odvysielala dokument o jej dobročinnej práci. O desať rokov neskôr dokonca získala aj Nobelovu cenu za mier. Aj keď ju ale celý svet chválil a díval sa na ňu s obdivom, vždy sa ozývalo aj zopár kritických hlasov, ktoré tvrdili, že Matka Tereza nie je osobou, za ktorú sa vydáva a má svoje temné stránky.
Chránila reverenda, ktorý zneužíval deti
Ľudí napríklad pobúril jej postoj voči reverendovi Donaldovi McGuireovi. Po tom, čo sa prevalilo, že zneužíval deti, Matka Tereza napísala list, v ktorom ho obhajovala a tvrdila, že mu plne dôveruje. Aj to umožnilo reverendovi vykonávať svoju funkciu ešte ďalšie desaťročie, počas ktorých sa mu do rúk dostali stovky ďalších chlapcov.
Mnohí kritizujú aj fakt, že organizácia Matky Terezy dostala milióny dolárov od rôznych darcov. Väčšina týchto peňazí však skončila vo vatikánskej banke. Pre jej charitu pracoval aj doktor Jack Preger a bol šokovaný z toho, čo videl.
„Mníšky sa o chorých a slabých nestarali tak, ako mali. Opakovane používali nesterilizované ihly, žene s popáleninami odmietli podať lieky proti bolesti. Musel som jej nejaké prepašovať,“ vyjadril sa Preger v dokumentárnom filme.
Mníšky verili, že bolesť spasí svet, trpiacim odmietali podať lieky
„Mali dostatok peňazí na to, aby viedli dobre vybavenú nemocnicu a skutočne pomáhali chudobným ľuďom, avšak neurobili tak,“ dodáva Preger. Hovorí, že namiesto poskytovania skutočnej liečby sa často len modlili za to, aby sa pacientovi uľavilo. Utrpenie bolo podľa mníšok neoddeliteľnou súčasťou ich práce. Samé sa bičovali a neraz nosili reťaze, ktoré im spôsobovali poranenia.
Mary Johnsonová, ktorá pre Matku Terezu pracovala 20 rokov hovorí, že jej viera sa spájala s Ježišom pribitým na kríži. Verila, že utrpenie má moc vykúpiť svet. Samozrejme, postava Matky Terezy je aj po desaťročiach kontroverzná, nie je možné povedať, či bola vyslovene dobrá alebo zlá. Názor na túto tému si však bude musieť urobiť každý sám po zhliadnutí dokumentu.
Nahlásiť chybu v článku