Všetko sa začalo tak nevinne. Obyčajný deň, obyčajný park a (ne)obyčajná mama. Keď sa skupinka chlapcov priblížila ku Carsonovi, malému synovi Alanye Kolberg a požiadala ho, nech im požičia svoje hračky, jeho matka zareagovala tak, ako nikto nečakal. Túto udalosť a svoj postoj zverejnila na internete, pričom bol zdieľaný viac než 200 tisíckrát. A toto číslo bude zjavne narastať.

Prečítajte si status matky, ktorý však má určite niečo do seba:

Moje dieťa nenútim k tomu, aby sa delilo o veci s tvojimi deťmi

Len čo sme prišli do parku, ku Carsonovi sa priblížilo najmenej šesť chlapcov, ktorí naraz požadovali, aby im požičal svojho Transformera, postavičku Minecraft a nákladné auto. Bol viditeľne zaskočený a veci si pritisol k hrudi, pozrel sa na mňa.

„Môžeš im povedať nie, Carson,“ povedala som. „Len povedz nie, nemusíš hovoriť nič iné.“ Samozrejme, hneď ako povedal nie, chlapci bežali za mnou, aby mi požalovali, že Carson sa nechce rozdeliť. Povedala som: „Nemusí sa s vami podeliť, povedal nie, ak ich bude chcieť požičať, tak to urobí.“ Tým som si od ostatných rodičov vyslúžila škaredý pohľad. Ale chcela by som upozorniť na jedno. Ja, ako dospelá, idem do parku, jem sendvič. Musím sa s ním rozdeliť s cudzími ľuďmi v parku? Odpoveď znie NIE! Nemusím. To ma prinieslo špinavý pohľad od ostatných rodičov. Vec sa má tak…

Ak ako dospelá vojdem do parku, pričom jem sendvič, musím zdieľať môj sendvič s cudzími ľuďmi v parku? Nie! Mohol by si každý dospelý človek, cudzinec, siahnuť na môj sendvič a ak mu ho nebudem chcieť dať, rozčúli ho to? Určite nie. Prečo sa na mňa škaredo pozeráš? Je podľa teba normálne, že môj syn musí požičať 3 hračky 6 cudzincom? Aj keď mu to je očividne nepríjemné? Cieľom je naučiť naše deti, to, čo môžu využiť, keď vyrastú. Zatiaľ čo ja viem, že niektorí dospelí, ktorí sa jednoznačne nikdy nenaučili deliť sa ako deti, nevedia v dospelosti povedať druhým ľuďom NIE, nevedia nastaviť vlastné hranice a chýba im sebaúcta. Tiež sa medzi nich počítam. V každom prípade Carson priniesol hračky, aby sa podelil s dievčaťom mojej kamarátky, s ktorou sme sa stretli v parku. Nechcel sa však deliť s chamtivými chlapcami, pretože sa tešil na to, ako ju s nimi prekvapí. Keď vás to nabudúce vytočí, skúste pomyslieť na to, že nežijeme vo svete, kde je vhodné vzdať sa všetkého, čo máme len preto, že nám to povedali. Nechcem učiť svoje dieťa, že to je spôsob, akým treba fungovať.

Je správne za každú cenu sa rozdeliť?

„Musíš sa podeliť s tou hračkou!“ Aj vás rodičia viedli k tomu, aby ste Katke z vedľajšieho vchodu požičali obľúbeného macíka? Slzy vám tiekli dole usoplenými lícami, ale musíme sa predsa rozdeliť! Alebo je to inak? Odborníci vravia o tom, že dieťa sa nemusí deliť za každú cenu. Rozdeliť sa s niečím, na čom mu záleží, by malo byť na slobodnej voľbe dieťaťa. Veď aj my nikomu nedáme do rúk kľúče od svojho auta len preto, že sa „vieme rozdeliť.“
Matka ukázala na dôležitý problém vo výchove, ukázala na to, že dieťa vníma svoje hračky ako svoj majetok. Ale odborníci varujú, že akákoľvek situácia sa dá dotiahnuť do extrému. „Ak budeme za každých okolností trvať na slobodnej voľbe dieťaťa, ľahko sa môže stať, že ho ostatné deti budú brať ako sebecké, nebudú sa chcieť s ním hrať a prerušia s ním vzťahy,“ tvrdí Susan Ashley, klinická psychologička.

Ale myslíme, že zmysel príspevku je jasné. Každé dieťa má právo povedať nie. Ak sa to nenaučí v detstve, bude sa to s ním ťahať celý život a tak sa ľahko stane objektom manipulácie.

Pozri aj: 12 rodín, 12 krajín a 12 rôznych domácností. Takto žijú ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti a takéto majú sny

interez.sk (Michaela), attn.com