Milí páni a dámy. Ak si myslíte, že ženy neprdia, tak vám dnes dokážeme presný opak. Viete si predstaviť, že sa dovalíte na hodinu jogy aj s nadbytočnými popôrodnými kilami, pokúsite sa z posledných síl nainštalovať do prečudesnej polohy a ujde vám prd, ktorého smrad bez problémov prebije aj pokazené vajíčka? Hanba ako vyšitá!
Ale to by nebola Laura Mazza, ktorú virtuálny svet pozná ako Matku na úteku (Mum on the Run). Je to vtipná kopa, ktorá vie ľudí pobaviť aj na svoj vlastný účet. A nemá problém nahlas hovoriť o tom, čo sa prihodí každému z nás. Lebo človek, ktorý neprdí, jednoducho neexistuje!
Laura sa rozhodla, že si zveľadí ducha i telo a tak sa prihlásila na hodinu jogy. No ako sa ukázalo, jej prvá (a zároveň aj posledná) hodina jogy bola čistá katastrofa! Prečítajte si jej (ne)uveriteľný príbeh, ktorý by ste určite nechceli zažiť na vlastnej koži.
I'd like to say I'm making this story up, but alas no. This actually happened tonight. This is long so bare with me. I…
Geplaatst door Laura Mazza – Mum on the Run op woensdag 19 juli 2017
„Rada by som povedala, že tento príbeh som si vymyslela, ale bohužiaľ nie je to tak. Je to holá skutočnosť, ktorá sa mi stala dnes večer. A verím, že sa to so mnou bude ťahať už do konca života. Oddelili sa mi svaly. Vlastne samotný pôrod detí mi rozdelil brucho presne tak, ako Mojžiš rozdelil Červené more. Ani žalúdok nie je na tom nejako slávne, tak sa snažím dať dokopy. Preto som sa rozhodla dať na rady fyzioterapeutky a prihlásila som sa na jogu. Ha ha ha.. Presne tak.
Chcela som si dať nohavice na jogu, ale niekto, kto v živote necvičil jogu, pravdaže bude mať plný šatník takých nohavíc, však? Tak som si zobrala najmenej vyťahané nohavice z pyžama, obohatila ich čistým topom a bola som pripravená. Takto nejako vyzerá športový outfit mamičky. Žiadne tangáče, prvoradá je pohodlnosť. A tak som išla na to. Vstúpila som do triedy, kde bola tma, svietilo tu len pár sviečok (nízke riziko požiaru, však?). A vtedy som vedela, že som v riti. Toto je naozajstná joga, nič v tom zmysle, že natiahneme sa a 5,6,7,8, výdych. Všetci sa začali medzi sebou rozprávať, aj s trénerkou. O veciach, ktorým som absolútne nerozumela. Zrazu sa trénerka spýtala: „Ako sa má Daryl? Ešte ju bolí noha?“ Vtedy som sa snažila schovať čo najviac do kúta a v duchu som sa modlila, nech si ma vôbec nevšimne. Všetci si dávali dole ponožky, a vtedy ma už začala chytať panika. Bola som totálne chlpatá, oholila som si iba nasucho členky. A presne tak to aj vyzeralo.
Pozerala som sa na tie dokonale ženy, ktoré boli nahodené v tenučkých jogových outfitoch. Potom som sa pozrela na seba a bolo mi všetko jasné. Na nohách mali dokonalú manikúru, zatiaľ čo ja som vyzerala ako chlpaté zvieratko. Stiahla som sa ešte viac do rohu, len aby som nemusela hovoriť o svojom osobnom živote. Zrazu sa joga guru otočila na mňa a hrdo predniesla: „Ach, dnes tu máme nového člena. Sme požehnaní spoločnosťou….?“ Očividne čakala, že jej poviem, ako sa volám, no bola som taká zmagorená, že som odpovedala: „Ach áno, aj ja som požehnaná vašou spoločnosťou.“ Neviem, prečo som to povedala. Asi preto, že som absolútny sociálny idiot. Potom sme sa konečne dopracovali k môjmu menu. Potom mi položila zopár otázok, začala som jej opisovať problémy s brušným svalstvom, no našťastie som sa včas zastavila. „Vítam ťa,“ usmiala sa na mňa, zatiaľ čo si ladne poskladala štíhle telo na podložku. Začali sme robiť nejaké náhodné pozície, potom sme prešli do polohy psa a vtedy som cítila, ako mi niečo pekne krásne zaprašťalo v chrbáte. Myslela som si, že presne to je ono! Totálne milujem jogu. Je zo mňa hotová „joga girl!“ Len sa všetci na mňa pozrite, aká som fit. Keď sme však prešli do polohy psa pohybujúceho sa smerom dole, začala som cítiť svoje vnútornosti. A to doslova!“
Laurin príbeh má však pokračovanie
„Už niekoľko týždňov trpím syndrómom dráždivého čreva. Moje prdy smrdia ako pokazené vajíčka zmixované s rozkladajúcim sa kompostom. A niekde medzi pozíciou delfína a pozíciou trojnohého psa to zo mňa vyšlo. Prdla som si. Prdla som si na joge. Našťastie to boli zákerné „tišany.“ Myslela som si, že mám šťastie. Ale keď som si pri daľšej pozícii musela presunúť hlavu medzi nohy, smrad mi udrel do nosa. Myslela som si, že skapem od smradu. Uvažovala som, či mám odísť. Dokonca, či nemám pre istotu opustiť krajinu? Prečo sa mi to stalo? Prečo sa to stalo práve mne? Nielen že vyzerám ako totálna socka, ešte ku tomu aj smrdím!“ Laura sa vyznáva zo svojho zlyhania.
„Oukej, povedala som si. Ideme ďalej, veď všetci prdia a nikto si to nevšimol. Snažila som sa teda pokračovať v smiešnych pozíciách. Pokúšala som sa dostať do pozície žaby. Tlačila som chodidlá na zem, zadok išiel tiež k podlahe. Veď všetci si viete predstaviť žabu, však? Inštruktorka jogy išla okolo mňa a tak, ako ostatných, aj mňa potlačila k podložke. Snažila som sa držať si zadok pekne stiahnutý, aby zo mňa nevyšiel žiaden prd. Ale práve vtedy opäť ku mne prišla inštruktorka a zatlačila mi chrbát smerom nadol. A prrrrrrrrrrrrrrrrrd! Zo zadku mi išla hotová hlásna trúba! Zamrzla som a bola som totálne v prdeli. Panebože, panebože, panebože! Opakovala som si. Toto sa naozaj stalo? Určite sa mi to iba sníva! Toto je určite len nočná mora. Očervenela som a od hanby mi vyšli slzy. Pochopila som to. Snažila som sa zrolovať si podložku na jogu, no nešlo mi to, tak som ju ťahala za sebou. Spolu s ponožkami, topánkami, nechávajúc za sebou nechápavé pohľady ľudí. Aby toho nebolo málo, inštruktorka sa na mňa pozrela, sklonila hlavu, zopla ruky a povedala: „Namaste.“ Utekala som odtiaľ ako šialená. Teraz sedím v McDonalde a neviem, či mám plakať, alebo sa smiať. Je mi ľúto, fyzioterapeutka. Už nikdy, naozaj nikdy v živote nepôjdem na jogu. Vykašlem sa na ochabnuté svaly!“
Sympatickej mamine však nechýba humor. A ten je tá najlepšia terapia!
boredpanda
Nahlásiť chybu v článku