Harry Potter nie je len obyčajná postava, nie je to obyčajná séria kníh, ani obyčajná séria filmov. Ak ste fanúšikom čarodejníckeho sveta, môžete film vidieť aj desaťkrát, nikdy vás neomrzí a nikdy nestratí svoje čaro. Ak ste na tom podobne, máme pre vás novinku, ktorá vás poteší.

Psychológovia nedávno publikovali článok v časopise Journal of Applied Social Psychology, v ktorom popísali zaujímavé zistenia. Štúdie dokázali, že u mladých ľudí, ktorí sú naviazaní na Harryho Pottera je menšia pravdepodobnosť, že budú mať predsudky voči jedincom patriacim k menšine.

Ak si teda radi prečítate, či pozriete niečo o dobrodružstvách troch mladých čarodejníkov, zrejme ste lepším človekom ako niekto, kto ho v obľube nemá. Mimochodom, vedeli ste, že žena, ktorá stojí za zrodom jedného z najslávnejších príbehov, ktorý si získal celý svet, začínala od nuly? Bola chudobná a teraz, keď jej Harry Potter vyniesol miliardy, dobrovoľne ich darovala tým, ktorí to potrebujú.

Harry Potter so svojimi priateľmi poskytujú nesmiernu inšpiráciu, učia nás, čo je to pochopenie, odvaha a rozhodnúť sa pre správnu vec. Na rozdiel od Lewisovej Narnie to však nerobia kazateľským, náboženským spôsobom, ale takým, ktorému porozumejú všetci, a ktorý je blízky srdcu.

Ďalšou zaujímavosťou je, že Rowlingovú pri písaní diela inšpirovala história a skutočné udalosti. Vedeli ste napríklad, že hlavné záporné postavy v diele, ako napríklad Smrťožrúti, boli inšpirovaní nacistami a Ku-klux-klanom? Všimnúť si to môžete napríklad na plášťoch, ktoré nosia alebo na tom, ako sú posadnutí čistotou krvi, aj keď v tomto prípade ide o čarodejníkov a o „muklov“, teda ľudí z obyčajného, nečarodejníckeho sveta. Okrem toho, dalo by sa povedať, že je to banda zbabelých pokrytcov. A podobne ako nacisti, napokon skončia porazení.

Rowlingová využíva silu alegórie na to, aby poukázala na nebezpečné prvky radikalizácie. V návrate Voldemorta vyobrazila povstanie diktátora. Na druhej strane dielo vyzdvihuje dôležitosť láskavosti a fakt, že aj ten najmenší kúsok odvahy môže byť obrovským rozdielom.

Dôkazom toho, že nenávisť nie je na mieste, je Hermiona, ktorá narodila rodičom z obyčajného nečarodejníckeho sveta. Na svoj vek vyniká výnimočným intelektom a statočne bojuje s predsudkami, ktorým neraz musí čeliť. Aj keď rozdiely medzi „muklami“ a čarodejníkmi sú len vymyslené, odrážajú nenávisť voči všetkému rozdielnemu, ktorá sa odohrala a odohráva aj v súčasnosti.

Ďalej nás Harry Potter naučil, že by sme nemali súdiť knihu podľa obalu. Vezmime si napríklad Hagrida, poolobra, ktorý stratil svoje čarodejnícke schopnosti a napriek tomu, že jeho zovňajšok môže pôsobiť desivo, pre Harryho je otcovskou postavou a oddaným priateľom. Aj Remus Lupin je dôkazom toho, že s ľuďmi, ktorí sú odlišní, sa nezaobchádza vždy najlepšie. Vyčlenili ho zo spoločnosti, lebo bol vlkolakom a považovali ho za nebezpečného. Aj keď sa však Remus raz za mesiac zmení na krvilačnú beštiu, je taktiež lojálnym priateľom a skvelým človekom.

Ako povedal Dumbledore, naše rozhodnutia určujú, kým sme, nie naše schopnosti. Nie je teda žiadnym prekvapením, že kto videl, či čítal príbeh o mladom čarodejníkovi, je lepším človekom. Niečo z tých všetkých posolstiev predsa musíte zachytiť.

Pozri aj: Nastavuje zrkadlo modernej dobe. V týchto satirických ilustráciách sa nájde každý z nás

ladbible