Keď sa začítate do príbehu o Mata Hari, miestami možno nadobudnete presvedčenie, že dej sa predsa nemohol odohrávať na prelome 19. a 20. storočia. Odvaha, excentrickosť a praktiky tejto ženy sa skôr hodia do Bondovky než do reálneho života. Ale ten niekedy napíše ten najlepší scenár.
Občianske meno jednej z najznámejších špiónok 20. storočia, Margaretha Geertruida Zelle, by sme si o niečo ťažšie pamätali. Preto sa táto holandská tanečnica rozhodla používať pseudonym. Je však určite zjavom, ktorý stojí za spomienku. Možno svojím nezvyčajným životom prekvapí aj vás.
Detstvo, ktoré jej naozaj nemusíme závidieť
Pre milovníkov faktov uvedieme, že Mata Hari sa narodila 17. augusta 1876 v holandskom mestečku Leeuwarden. A teraz ideme na to zaujímavejšie. Predstavte si, že vám matka zomrie, keď máte 14 rokov, neviete čo so sebou a nejako si nemáte čo povedať ani s otcom, ani so súrodencami. Aby toho nebolo málo, váš otec sa opäť ožení. Neostáva vám teda nič iné, než sa odpratať do internátnej školy, odkiaľ vás po dvoch rokoch vyhodia, pretože ste ste sa zaplietli s učiteľom. Vzdáte to, pretože ste sama o sebe dosť inteligentná, plynule hovoríte siedmymi jazykmi a keďže sa nechcete vrátiť domov, presťahujete sa ku svojmu strýkovi. Na svoju rodinu sa však snažíte čo najskôr zabudnúť.
Keď má dievča dvadsať rokov, treba ju vydať
Jeden rôčik hore dole, pretože Mata Hari sa vydala už ako 19-ročná, čo v tej dobe nebola nijaká zvláštnosť. Trošku neštandardný bol však jej vzťah s bývalým vojvodom Rudolfom MacLeodom, ktorý bol od nej starší o rovných 20 rokov. Zobrali sa, avšak ich vzťah nestál za veľa. Z manžela sa vykľul pian a grobian, avšak (vtedy ešte poslušná manželka) mu porodila dve deti. Detská úmrtnosť bola vysoká (o očkovaní sa ešte nechyrovalo) a tak ich syn Norman zomiera ako dvojročnú na neznámu príčinu, i keď sú dosť rozšírené klebety, že ho majú na svedomí MacLeodoví nepriatelia. Jeho sestrička Jeanne našťastie prežila. I keď vzťah manželov bol viac než zlý, predsa len Mata Hari priniesol niečo pozitívne. Práve v tej dobe sa skrz manželove styky s Indiou začala zaoberať orientálnym tancom a štúdiom indickej kultúry. A to sa jej každopádne vyplatilo.
Keď to nejde, tak to nejde
V jedného krásneho dňa v roku 1903 sa Matin manžel nevrátil domov zo služobnej cesty. Mladá mamička ostala bez financií s chorľavou dcérkou na krku. Tej sa však vzdala a sama odišla do Paríža. Za tento svoj počin si vyslúžila vlnu kritiky, no vraví sa, že dcéry sa nakoniec ujal jej manžel Rudolf. V Paríži, meste hriechu, sa začala neslávne slávna kariéra, ktorá ju pomaly, ale isto doviedla až na popravisko.
Ani nahá, ani oblečená
Žiť sa nedá len z lásky a tak Mata Hari začínala v Paríži vykonávaním najstaršieho remesla na svete. To však netrvalo dlho a postupne sa vypracovala na známu a dychvyrážajúcu orientálnu tanečnicu, ktorá si neraz nohavičky „zabudla“ v šatni. Jedno jej však musíme nechať. Umenie orientálneho tanca ovládala dokonale. A tak poplietla hlavu nejednému chlapovi.
Vojna jej otvorila nové možnosti
I keď to znie paradoxne. Pre krásnu Mata Hari strácal rozum nejeden vojenský dôstojník. A keďže Holandsko bolo neutrálnou krajinou, táto kráska sa ľahko mohla prešmyknúť aj na vojnový front. Dostala sa tam, kde chcela. Mužov ohurovala nielen svojou krásou, ale aj inteligenciou. Vedela s nimi konverzovať na úrovni a tým si získavala „body navyše.“ Čoskoro sa rozšírili klebety. Francúzi tvrdili, že Mata Hari bola špiónkou Nemcov, Nemci tvrdili presný opak. Všetko však nasvedčuje tomu, že ponuku na špionážne služby s príslušnou finančnou odmenou prijala od Francúzov, i keď jej prakticky nikto nedôveroval. V skutočnosti doposiaľ chýba dôkaz, ktorý by Mata Hari definitívne usvedčil zo špionáže.
Rozsudok smrti prijala pokojne
Nakoniec Matu Hari vojenský tribunál odsúdil za trest smrti, pričom za príčinu uviedol veľzradu a špionáž. Táto ešte stále krásna a elegantná žena správu o rozsudku smrti prijala zo stojickým pokojom. Jej život skončil dňa 15. októbra 1917, pričom aj smrť dokázala premeniť na predstavenie. Odmietla pásku na oči, a na 12-člennú čatu popravcov sa usmievala. Nebála sa pozrieť smrti do očí. A to svedčí o jej veľkej vnútornej sile.
all-that-is-interesting.com
Nahlásiť chybu v článku