V Mníchove je pol piatej ráno a v ten deň, 5. septembra, sa má konať desiaty deň letnej olympiády roku 1972. Je ešte tma a do olympijskej dediny vstupuje cez plot osem palestínskych teroristov vyzbrojených puškami AK-47, pištoľami Tokarev či granátmi. Ich cieľom je izraelská výprava ubytovaná v jednej z budov. O pár sekúnd na to sa začne najväčšia rukojemnícka dráma v dejinách olympijských hier, ktorá si vyslúžila prívlastok Mníchovský masaker.
V článku sa dozviete aj:
- ako sa teroristi dostali do olympijskej dediny;
- ako zajali izraelskú výpravu;
- ako Nemecko robilo jednu chybu za druhou;
- čo sa dialo, keď sa teroristi presunuli na letisko.
Teroristi z Čierneho septembra
Plán toho, že sa uskutoční akcia prepadnutia izraelských športovcov vznikol niekoľko mesiacov pred olympiádou v hlave Abu Daudá, zástupcu palestínskej teroristickej organizácie Čierny september, ktorá vznikla údajne pod záštitou Fatahu (nacionalistickej politickej strany Palestíny, pozn. red.). V už nedostupnom rozhovore pre CNS news Daudá tvrdil, že misia bola požehnaná bývalým palestínskym prezidentom Jásirom Arafátom, ktorý to však poprel.
Údajným „motorom“ útokov bolo, že Medzinárodný olympijský výbor ignoroval palestínsku žiadosť o možnosť výpravy vlastných športovcov na olympiádu do Mníchova. Následne sa začal plánovať útok.
Príprava na Irkit a Biram
Irkit a Biram sú, resp. boli dve dediny v severnej Galilei, ktoré však Izrael zrovnal so zemou. Preto sa teroristi rozhodli, že svoju akciu pomenujú práve takto.
Abú Daudá a Abú Ijád, veliteľ Čierneho septembra, začali celú akciu pripravovať. Našli oddaných palestínskych bojovníkov – Luttifa Afifa (Ísá) a Júsufa Nazzála prezývaného Tony. K nim priradili ďalších 6 palestínskych mladíkov ochotných bojovať a zomrieť za Palestínu.
Začala príprava na akciu. Ísá a Tony sa zamestnali v olympijskej dedine a stavali ubytovne pre športovcov. Potom celá skupina absolvovala výcvikové kurzy v Sýrii a v Líbyi.
Iba dva dni pred začiatkom olympiády dopravil Abú Daúd do Mníchova zbrane, ktoré získal v Bulharsku. Tesne pred akciou si ich prevzali muži, ktorí sa vydali vykonať desivý skutok.
Američania im pomohli
Aj by to bolo smiešne, ak by to nebolo také hrozné… Pred pol piatou ráno sa pri plote olympijskej dediny náhodou stretli opití atléti z USA a teroristi s taškami plných zbraní maskovaní za športovcov, uvádza denník Pravda. Navzájom si pomohli, aby prekonali vysoký plot a jeden z Američanov na teroristov zakričal: „Good night and have a fun.“ Teroristi však mali iné plány a tie nezahŕňali ani dobrú noc a ani zábavu.
Vyhľadali budovu na Connollystraße 31 a pokúšali sa dostať dnu. Vďaka tomu, že Ísá a Tony tu pracovali, vedeli, že v budove budú Izraelčania.
Vybehli na druhé poschodie, kde našli športovcov z Hong Kongu a Južnej Kórey. Zavládla vypätá situácia a 27-ročný veliteľ Ísá uvažoval, či celú misiu neodvolá, keďže židovských športovcov asi premiestnili. Pri schádzaní po schodoch však našli na dverách napísané židovské mená športovcov.
Nie je cesty späť
Teroristi sa pokúšali dostať do apartmánov. Údajne použili duplikát kľúčov, no možno dvere jednoducho vyrazili, uvádza portál Jewsinsport. V každom prípade, pri ich otváraní strávili istý čas, lebo rozhodca Josef Gutfreund počul nejaké zvuky a rozhodol sa to skontrolovať. Keď uvidel, že vo dverách sú maskovaní muži so zbraňami, Gutfreund sa hrdinsky hodil do dverí a vytláčal ich svojimi 135 kg váhy von.
Pritom kričal po hebrejsky: „Chevre tistatru!“, čo v preklade znamená „Kamaráti, utekajte!“. To sa aj podarilo vzpieračovi Tuviovi Sokolskému, ktorý rozbil sklo okna a zo susedného apartmánu utiekol.
Gutfreundovi sa však teroristov nepodarilo vytlačiť von, lebo sa pažbou samopalu zapreli o zárubňu dverí. Premohli ho a dostali sa dnu, pritom po Sokolskom stihli ešte vystreliť salvu, našťastie ho nezasiahli.
Tréner zápasníkov Moše Weinberg sa vrhol na teroristu a chcel mu vytrhnúť zbraň. Iný terorista mu však strelil do hlavy, no Weinberg nezomrel. Teroristi následne začali pátrať po ďalších športovcoch, keďže v dvoch apartmánoch ich zajali iba šesť. Neobjavili izbu atlétov, ale našli vzpieračov. Tých nahnali k už zajatým športovcom. Keď to robili, jeden z rukojemníkov začal utekať a teroristi po ňom začali strieľať. Zranený Weinberg sa pokúsil teroristovi vyvrátiť zbraň, avšak iný terorista začal do Weinberga strieľať a usmrtil ho.
Neskôr sa rozhodol vzpierač Joseff Romano pre zúfalý čin. Vrhol sa na teroristu a pokúsil sa ukoristiť zbraň. To sa mu nepodarilo a bol zastrelený. Neskoršie vyšetrovanie odhalilo, že Romanove telo bolo zmrzačené a boli mu odrezané genitálie, pravdepodobne pred zrakmi ostatných športovcov a pravdepodobne ako výstraha, napísal New York Times. Dvaja zo zajatých 11 Izraelčanov už nežili.
Prepustenie Palestínčanov
To sa už ale začala celá olympijská dedina prebúdzať, aj kvôli času, ale najmä kvôli streľbe zo samopalov. Približne okolo piatej hodiny bol o prípade informovaný mníchovský prezident policajného zboru Manfred Schreiber a následne ministri a aj spolkový kancelár Willy Brandt. Krátko po piatej hodine bol predstavený zoznam požiadaviek teroristov.
Za prepustenie rukojemníkov požadovali prepustenie 234 palestínskych a arabských väzňov držaných v Izraeli. Nemci mali tiež oslobodiť dvoch lídrov ľavicovej teroristickej organizácie Frakcie Červenej armády. Únoscovia požadovali, aby sa to udialo do 9:00, inak budú zabíjať rukojemníkov a na výstrahu vyhodili von Weinbergove telo.
Chyba za chybou
Nemci boli v šoku. Nikto si nemyslel, že by k takémuto niečomu mohlo dôjsť. Vytvorila sa krízová komisia, avšak Nemecká spolková republika v tom čase nedisponovala žiadnym tímom určeným pre vyjednávanie s teroristami a čo je horšie, ani žiadnou špeciálnou jednotkou (Jednotky GSG-9 založili ako reakciu na túto udalosť).
Izrael odmietol splniť požiadavky teroristov s tým, že sa nenechajú Čiernym septembrom vydierať. Nemcom ale ponúkli protiteroristické komando, avšak tí to odmietli, aj keď Nemci zase tvrdia, že taká ponuka neprišla, uvádza sueddeutsche. Problémom boli aj samotné nemecké zákony a federálne právo, ktoré nedovoľovalo, aby spolková vláda vysielala do Bavorska vojakov.
Vyjednávačov, medzi ktorými boli šéf mníchovskej polície či zástupca medzinárodného olympského výboru, tlačil čas. Teroristi súhlasili s odkladom. To bol asi jediný úspech z nemeckej strany.
Mimochodom, olympijské hry pokračovali, ako keby sa nič nedialo a hry boli na nátlak verejnosti prerušené až 12 hodín po zabití prvého Izraelčana.
Diletantizmus sa prejavil aj pri skladaní zásahovej jednotky. V podstate bolo dôležité, ako kto vie narábať so zbraňou. Policajti si na nepriestrelné vesty natiahli teplákové súpravy a začali sa rozmiestňovať okolo budovy. Všetko prenášali naživo televízne štáby.
Avšak televíziu mali zapnutú aj teroristi a Ísá okamžite nariadil, aby policajtov stiahli, uvádza sa v dokumentárnom filme One Day in September. Medzičasom bolo teroristom núkané všetko možné. Ponúkali im za prepustenie neobmedzené množstvo peňazí či dokonca výmenu za ministra vnútra Spolkového Nemecka, ktorý sa sám ponúkol. Teroristi ale odmietli.
Presun na letisko
O 16:30 prišiel zlom a teroristi žiadali, aby mohli s rukojemníkmi odletieť lietadlom do Egypta či Maroka. Nemecko komunikovalo s Egyptom, ktorý odmietol teroristov prijať. To však Nemci zatajili a napokon padlo rozhodnutie: Teroristi z krajiny neodletia.
O desiatej večer vyšli teroristi von z budovy a policajti konečne videli, koľko ich vlastne je. Osem teroristov a deväť rukojemníkov. Nastúpili do autobusu, ktorý ich krátko previezol k dvom vrtuľníkom a tie ich mali zase dopraviť na letisko.
Chyby Nemcov sa aj tu ďalej opakovali. O počte únoscov neinformovali jednotky na letisku. Narýchlo zostavená policajná jednotka mala čakať v Boeingu 727 určeného teroristom pre odlet. Policajti sa však báli o svoj život a z lietadla utiekli.
Keď teroristi s rukojemníkmi prišli na letisko, Ísá a Tony išli skontrolovať lietadlo, uvádza sa v dokumente One Day in September. Po pár minútach vyšli a Nemci nariadili útok. Ostreľovači, ktorých bolo žalostne málo v porovnaní s teroristami, začali páliť. Zasiahli Tonyho, no Ísá sa skryl za vrtuľník. Teroristi zničili reflektory, a tak nebolo vidieť, čo sa deje.
Krátko pred polnocou začali prichádzať obrnené vozidlá, ktoré sa omeškali v zápche. Teroristi videli, že nastáva presila, no aj tak spustili paľbu. Mimochodom, médiá v tom čase už informovali o tom, že teroristi sú zneškodnení a všetci Izraelčania v poriadku. Médiá totiž mali informácie len od polície a tá v podstate nevedela nič.
Jeden z teroristov potom hodil do vrtuľníka granát a okamžite v ňom zahynuli traja rukojemníci. Štvrtého nezachránili, lebo hasiči sa báli priblížiť. Potom teroristi, keď videli, že je to už stratené, postrieľali ostávajúcich 5 rukojemníkov a vydali sa na útek. Pri ňom policajti zabili Ísu a tiež postreleného Tonyho na parkovisku. Ďalších teroristov chytili policajti po hodinovej naháňačke.
Desivá bilancia
Záchranná akcia sa skončila maximálne zle. Ani jeden z rukojemníkov neprežil, nemecká polícia si urobila veľkú hanbu a olympijské hry boli zatienené tragédiou, kde maximálne zlyhala bezpečnosť. Chybu urobil aj Izrael, ktorý dostal pred konaním hier informáciu, že palestínski bojovníci išli do Európy, no nevenovali tomu pozornosť a Izraelčanov nestrážili. Ani Nemcom sa na druhej strane veľmi nechcelo strážiť olympijskú dedinu.
Traja teroristi, ktorí boli zatknutí sa neskôr dostali na slobodu, výmenou za unesených cestujúcich letu Lufthansa. To bol ale pre nich v podstate rozsudok smrti, keďže po nejakom čase ich vypátrali a zabili izraelské tajné jednotky ako pomstu za Mníchovský masaker.
Hry mieru
Celé to bolo bizarne paradoxné. Olympijské hry v Mníchove mali byť oslavou mieru. Predtým sa hry na území Nemecka konali v roku 1936 a otváral ich Adolf Hitler a slúžili najmä jeho propagande. Nemci dúfali, že sa im olympiádou v Mníchove podarí zmazať nepríjemnú škvrnu, ktorú na nich zanechal ich niekdajší vodca, namiesto toho sa im podaril presný opak. A to všetko práve na národe, ktorý si počas nacistického Nemecka vytrpel toho najviac.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2020.
Nahlásiť chybu v článku