Ak patríte medzi pravidelných čitateľov portálu Interez, potom vám Martina Navrátila netreba dvakrát predstavovať. Ak nie, stačí vám vedieť, že navštívil už viac ako 170 krajín sveta a vlastne sa cestovaním už niekoľko rokov živí. O svoje fascinujúce zážitky sa najnovšie rozhodol podeliť v podobe vlastnej knihy.
Tvoja pripravovaná kniha má podtitul Zážitky profesionálneho cestovateľa. Ako si sa ním stal?
To keby som vedel. Pred 22 rokmi som sníval, že by som sa chcel pozrieť do Jordánska a vidieť slávnu Petru. Vyrazili sme starou Karosou bez klimatizácie cez divoký Balkán až po 4 dňoch sme prišli do Jordánska a mne sa sen splnil. Mne sa však najviac zapáčil ten pocit, že sa niečo splnilo. Už som nechcel len o veciach počuť, čítať, chcel som ich vidieť naživo. Tak som začal cestovať ako blázon a cestujem doteraz. Niekedy som aj 10 mesiacov v roku na cestách. Cestovanie sa stalo mojou prácou.
Líšia sa nejako tvoje zážitky od tých, ktoré môžu pri cestách prežiť „bežní ľudia“? Akú prax získa človek, ktorý cestuje, ak sa nemýlim, v tvojom prípade desaťročia?
Cestovanie je ako škola. Nezačneš sa hneď učiť odmocniny, ale najprv začneš s jednoduchými počtami. A tak je to aj v cestovaní. Ideš najprv ,,do jednoduchých krajín“, kde naberieš nejaké skúsenosti. Až neskôr začneš pozerať za oponu, vnímaš detaily, ktoré aj mne na začiatku unikali. Prídu náročnejšie cesty nielen na cestu, ale aj na plánovanie. Preto som rád, že som vydržal a mohol podniknúť tak mega namáhavé projekty ako prvý prechod cez Kongo, alebo prechod na snežných skútrov cez zamrznutú Čukotku. Keby som tie cesty dal hneď na úvod mojej kariéry, zničím sa.
Len pred niekoľkými dňami sme si pripomínali 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorá okrem iného znamenala aj otvorenie dovtedy len veľmi málo priepustných hraníc Českoslovenka. Ktorá bola prvá krajina, ktorú si navštívil a čo by človek ako ty robil v časoch socializmu?
No predsa Rakúsko! Vtedy sa 80 percent Slovákov išlo pozrieť do Viedne. Nadýchnuť sa niečoho zakázaného. Kto si dnes pamätá, ako sme čakali v autobusoch v nekonečných radách až po dnešný prezidentský palác? Ako sme ťažko vymieňali rakúske šilingy… Bolo to šialené. A čo by som robil v časoch socializmu? Asi by som toľko určite necestoval. Veď poznáte niekoho, kto v časoch socializmu navštívil cez 170 krajín sveta? Dnes cestuje takmer každý a ja sa radujem, že nikto nikomu nič nezakazuje a môže si žiť život ako chce.
Nie je ničím výnimočným, že scestovaný človek vydáva knihu o svojich zážitkoch. Čo k tomu motivovalo teba, v čom sa Okolo sveta bude odlišovať od iných podobných titulov?
Výnimočné je to, že ja som sa tomu veľmi dlho bránil. Nemyslel som si, že to, čo som zažil, je niečo extra. Ako vravím, dnes cestuje každý. Moja babina mi stále hovorila: ,,Toto musíš dať na papier, veď to, čo zažívaš, je bizarné.“ Narážala na cesty do Afganistanu, Iraku či na najchladnejšie miesta na svete. Až keď umrela sa vo mne niečo zlomilo a povedal som si pri prvej serióznej ponuke, že idem do toho.
Bude tvoja kniha rozprávaním vlastných zážitkov alebo ponúka aj praktické rady a tipy pre ľudí, ktorí by chceli tieto destinácie navštíviť?
Táto kniha bude hlavne o zážitkoch, ako som vnímal jednotlivé krajiny a pokúšal sa nazrieť pod povrch každej kultúre. Lebo ja, keď cestujem, cesta musí mať zmysel. Nesmie to byť len čisté odškrtávanie.
Kniha má názov Okolo sveta 1, znamená to, že plánuješ aj jej ďalšie pokračovanie?
Áno, už sa plánuje, lebo už v predpredaji kniha dosiahla na moje prekvapenie, veľmi dobré čísla predaja.
Pracoval si ako sprievodca, potom si založil vlastný projekt Travelistan, s ktorým aktuálne začínate organizovať aj prvé zájazdy a teraz vydávaš aj vlastnú knihu. Aký máš ďalší životný sen?
Snov je veľa. Momentálne najbližší je hlavne to, aby som v zdraví prežil a úspešne prešiel cez zamrznutý Beringov prieliv z Čukotky na Aljašku. A bol viac aj doma so svojou priateľkou.
Nahlásiť chybu v článku