Pri kúpe nehnuteľnosti je väčšina záujemcov nepripravená. Akým chybám sa treba vyvarovať, radí Martin Čapo z realitnej kancelárie Riešime bývanie. 

O čo majú mladí ľudia väčší záujem? Kúpiť si byt v meste alebo si postaviť rodinný dom?

V prvom rade je potrebné zadefinovať, aká veková kategória sú mladí ľudia.

Môžeme hovoriť o vekovej kategórii od 25 do 35 rokov.

To je široká škála, v ktorej sa nachádzajú rôzne skupiny ľudí. Dvadsiatnici si zväčša zakladajú prvú domácnosť. Tí majú najväčší záujem o jednoizbové alebo dvojizbové byty. Jednoznačne siahajú po ubytovaní vo väčších mestách. V prípade, že majú kupujúci obmedzené finančné prostriedky, hľadajú nehnuteľnosti v tzv. satelitoch, ako napríklad Rovinka alebo Čierna voda, ak hovoríme o Bratislave.

Takže rodinné domy sú finančne nedostupné pre mladých ľudí. Kedy začínajú ľudia premýšľať o investovaní do takéhoto typu nehnuteľnosti?

Treba si uvedomiť, že rodinné domy sú iná kategória. Na to, aby si ľudia mohli dovoliť postaviť alebo kúpiť rodinný dom, potrebujú mať príjmy a zamestnaneckú históriu. Túto možnosť vyžívajú najmä mladé rodiny, keď im do života prídu deti. Najväčšiu tendenciu sťahovať sa do rodinného domu majú páry, keď sa im narodí druhé dieťa a nie mladí ľudia, ktorí práve odišli z domu. Nie je to iba otázka preferencií, ale aj finančných aspektov.

Oplatí sa pri súčasnej situácii a cenách kupovať byty?

Súčasná situácia je natoľko zvláštna, že sa nedá hovoriť o presných predikciách. Okrem toho, že tu máme globálnu pandémiu, zároveň sme dlhodobo vo finančnej kríze. Nie je ju nijako vidieť, ale všetci o nej hovoria. Pod vplyvom tohto sa ukazuje, že nehnuteľnosti sú aktívom, ktoré väčšina ľudí považuje za istotu. Máme pocit, že sú istejšie ako akciové trhy alebo ako komodity. Aj, že im rozumieme.

Prečo sa nehnuteľnosti považujú za istotu aj v ťažších časoch?

Pretože sú pre ľudí uchopyteľné. Kým budú peniaze lacné a dostupné, tak bude prirodzene aj tlak na rast cien.

Kvôli pandémii je na našom území ekonomický prepad, no aj napriek tomu zaznamenávame rast cien. S vysokou istotou si dovolím tvrdiť, že aj napriek súčasnej situácii je bezpečné kúpiť nehnuteľnosť. Ľudia sa nemusia báť toho, že teraz sa všetko prepadne a prídu o peniaze. Tak to nebude. Nie sme v roku 2008.

Na Slovensku prakticky neexistujú nájomné byty. Obce môžu čerpať úvery na ich stavbu, no napriek tomu to nerobia. Prečo?

Úprimne, neviem. Podľa môjho názoru však problematika nájomného bývania súvisí s viacerými faktormi. Na ich výstavbu v danej obci musí byť vážny ekonomický dôvod pre developerov, aby sa rozhodli „ísť“ do tohto segmentu. Nie som však developer, takže to nedokážem s istotou tvrdiť ani posúdiť. V posledných rokoch však vystúpili z Bratislavy a presunuli sa do regiónov, čo môžeme tiež považovať za určitý krok. Treba si uvedomiť, že nájomné byty sa nikdy nebudú stavať všade, ale len tam, kde sa to ekonomicky oplatí.

Aký je váš názor na nájomné byty?

Ja osobne ich považujem za nástroj, ktorý umožňuje kontrolovať trh a ceny, ktoré sa hýbu určitým spôsobom.

Podľa výskumu Eurstatu z roku 2017 sa Slováci sťahujú od rodičov po prvý raz, keď majú v priemere 31 rokov. Aká veková kategória siaha v súčasnosti po kúpe nehnuteľností?

Nečakal som, že to bude až tak vysoké číslo, ale ja som skeptický, keď ide o štatistiky. Ak sa však pozriem na profil klienta, ktorý využíva služby našej realitnej kancelárie, ide v priemere o človeka, ktorý má 35 až 50 rokov, maximálne 55. Je ale pravda, že ľudia pod 30 rokov kupujú vlastnú nehnuteľnosť skôr výnimočne. Ale to je Bratislava, samozrejme.

Je úplne prirodzené, že keď máte 25 rokov a ste čerstvo po škole, ešte neviete, kde vás život záveje. Vtedy si nebudete kupovať vlastnú nehnuteľnosť. Samozrejme, sú aj takí, ale ide o výnimky.“

Aké chyby robia najčastejšie mladí ľudia pri kúpe a prenájme nehnuteľnosti?

Pri prenájme robia ľudia iné chyby, ako pri kúpe. Predsa len, prenájom je krátkodobý „vzťah“, v ktorom viete opraviť chyby, ak nastali. Po kúpe je to už zložitejšie.

Tá sa týka dvoch oblastí. Prvá je, že človek, ktorý chce kúpiť nehnuteľnosť, často nevie, čo potrebuje. Teda myslí si, že vie, ale jeho zadanie je väčšinou príliš špecifické, neodráža potreby a je nereálne. Druhá oblasť nepripravenosti je vo financiách. Ľudia málokedy dokážu zhodnotiť, ktorá nehnuteľnosť je výhodná aj finančne a do ktorej by mali investovať. A keď už aj niečo vhodné nájdu a rozhodnú sa, často nie sú finančne pripravení na to, aby ju aj skutočne v konkurencii ostatných kupujúcich získali.

Snažíte sa pripravovať záujemcov, aby sa predišlo takýmto situáciám?

Snažíme sa na to sústrediť. Podľa mňa je realitný maklér, ktorý je v role agenta kupujúceho, ešte väčšou pridanou hodnotou, ako agent predávajúceho. Keby som chcel kúpiť nehnuteľnosť, určite to robím s pomocou makléra. Jeho úlohou je postarať sa o to, aby som bol na kúpu pripravený, mal kvalifikovaný výber z celého trhu a dobré podmienky.

Ako ovplyvnila druhá vlna pandémie realitné kancelárie?

Jediné, čo momentálne najviac pociťujeme, že si musíme pripomenúť karanténne opatrenia z jari. Nosíme rúška, stretávame sa online nie len s kolegami, ale organizujeme aj obhliadky na diaľku.

Z hľadiska záujmu a štruktúry dopytu si myslím, že sa situácia na základe pretrvávajúcej pandémie nemení. Po prvej vlne trochu poskočil dopyt. Ľudia kupovali chalupy, ale situácia nie je taká, že by „trhala strop.“

Je náročné uskutočniť online obhliadku?

Riešime to každý deň a je to veľmi jednoduché. Je na to mobilná aplikácia, v ktorej je aj kalendár obhliadok. Na čase stretnutia sa dá dohodnúť s maklérom, ktorý vás prevedie nehnuteľnosťou v 3D.

Počas prvej vlny ste tvrdili, že ceny bytov nepôjdu rapídne dole. Zmení druhá vlna situáciu?

Sú dve veci, ktoré ovplyvňujú cenu, a to sentiment a sociodemografické dáta. Aj keď sa sentiment po prvej vlne zabrzdil, následne sa naštartoval. Druhá vlna je v podstate pokračovanie agónie, ktorá sa ekonomicky prejavuje. Situácia sa netýka len reštaurácií a cestovných kancelárií, dotýka sa to každého. Cítime reálne scvrknutie ekonomiky. Dnes je veľmi náročné predpovedať, či to bude mať nejaký dopad, alebo nie. Ak sa to prejaví, tak najskôr v budúcom roku.

Myslíte si, že u nás, na Slovensku, niekedy nastane situácia, že budeme „kočovať“ z jedného domu do druhého, tak, ako je to zvykom v Spojených štátoch amerických? Predsa len, Slováci, keď investujú do nehnuteľnosti, v drvivej väčšine ide o investíciu na celý život.

Myslím si, že Slovensko je malé a keď sa ľudia budú sťahovať, tak to bude „len“ pár kilometrov. Skôr si myslím, že ak nastanú obmeny nehnuteľností, tak to nebude ako v USA, kde kvôli práci cestujú cez celú krajinu. U nás, ak niečo podobné nastane, tak to bude kvôli tomu, že sa mení životný štýl. V živote nastávajú situácie, keď potrebujete väčší alebo menší byt alebo byť bližšie k škole, respektíve ku škôlke.

Kedysi sa stavali domy, v ktorých následne prežili tri generácie. V súčasnosti je to podstatne flexibilnejšie. Myslím si, že bude dochádzať k častejšej obmene. V niektorých prípadoch sa to deje už aj teraz, pretože úvery sú dostupné. V takýchto situáciách sú podstatné realitné kancelárie, ktoré umožnia záujemcom robiť jednoduché rozhodnutia.

Pozri aj:

Vzťahová a sex koučka: Dobrých milencov z nás nerobí zvládnutá choreografia, ale komunikácia