Napriek stratám na životoch sa zdalo, že spojenecké sily úspešne napredujú. Práve preto si ani generál Eisenhower nemyslel, že by sa z toho nemecké vojská tak rýchlo pozbierali. Britský maršal Bernard Montgomery však prišiel s plánom, ktorý dostal pomenovanie Operácia Market Garden. Nebyť toho, druhá svetová vojna mohla skončiť oveľa skôr.
Cieľom bolo poslať 10-tisíc výsadkárov k rieke Rýn na nemecko-holandských hraniciach a získať osem strategicky významných mostov skôr, ako sa nemecké jednotky stihnú znova zoskupiť. Súčasťou plánu boli aj tri mestá, Eindhoven, Nijmegen a Arnhem. Odtiaľ by sa už rýchlo vedeli dostať do Berlína, plán však nevyšiel, ako mal.
Aj keď bola operácia riskantná, ak by sa vydarila, britské a americké vojská by získali obrovský náskok. 17. septembra v roku 1944 vojaci napokon pristáli len niekoľko kilometrov od mesta Arnhem. Len chvíľu po nich sa pripojila aj pozemná jednotka. Dôležité bolo načasovanie, vzhľadom na to, že vojaci so sebou mali len obmedzené množstvo zásob a munície. Za krátky čas sa malým nemeckým divíziám podarilo zneškodniť 9 britských transportérov. Nastal totiž problém, rádiá nefungovali a vojaci sa nemohli spoľahnúť na koordináciu zo strany leteckých jednotiek. Za prvý deň sa tak tanky pohli vpred len o niekoľko kilometrov a Nemci sa do Arnhemu hrnuli z každej strany.
Druhý deň sa zdalo, že spojenecké sily majú už víťazstvo takmer vo vrecku, napredovali rýchlejšie a už potrebovali získať len posledný kúsok. Dokonca sa im podarilo získať aj most v Nijmegene. Vojakom však dochádzal čas a aj zásoby. Nemali potraviny, ale ani lekárske vybavenie potrebné na ošetrenie ranených. Generálporučík Horrocks preto nariadil americkým jednotkám, aby išli k rieke Waal a napadli nemecké jednotky tam. Nerátali však s paľbou guliek, ktorá pripomínala krupobitie. Z pôvodných 12-tisíc mužov ostalo už len chabých 4 000.
Arnhem sa spojeneckým silám napokon získať podarilo, posily však nedorazili včas a nepodarilo sa im udržať si pozíciu. Mesto bombardovali nemecké tanky, zničili každý dom, v ktorom sa ukrývali vojaci. V tom čase ostalo nažive už len 2 000 vojakov a udržať si most už bolo nad ľudské sily. Ďalšia časť upadla do zajatia a 25. septembra bol preto vydaný príkaz, aby sa vojaci stiahli.
Operácia Market Garden bola napokon oveľa náročnejšia a nákladnejšia, ako sa zdalo. Zúčastnili sa jej tisícky spojeneckých vojakov, na miesto bolo dopravených 5 200 ton zásob, 520 diel a 1 900 vozidiel. Cez Rýn sa spojencom podarilo dostať až v marci v roku 1945, v rámci ďalšej operácie s názvom Plunder.
Neúspech operácie stál životy tisícov ľudí, a to nie len vojakov, ale aj civilov. Dohady už dejiny nezmenia, isté však je, že zlyhanie operácie Market Garden zmenil priebeh druhej svetovej vojny a výrazne posunul jej koniec.
all-that-is-interesting
Nahlásiť chybu v článku