Nádherné uniformy, ikonické červené klobúčiky, rúž v rovnakej farbe a elegantná chôdza — toto sú asociácie, ktoré si mnohí z nás spájajú s letuškami prestížnej leteckej spoločnosti Emirates, sídliacej v Dubaji. Češka Marika Mikušová bola niekoľko rokov jednou z nich a nemá problém odhaľovať zákulisie tejto pre mnohých vzrušujúcej práce. 

„Ak by vás zaujímal „vzťah“ pilotov a letušiek, poviem vám to takto: keď piloti prišli na brífing, mali na prstenníku snubný prsteň. No na palube ho už nemali. Späť na prst putoval až po skončení letu, kedy sme pristávali späť v Dubaji“ vysvetlila Marika ten najväčší stereotyp tohto povolania. So svojimi zážitkami sa rozpísala najnovšie už v 3. diele svojho knižného „Deníka letušky„ .

Pozri aj:

Letuška Marika o práci v Dubaji: Pristihli sme ľudí pri sexe v lietadle, pre ten…

Pracovali ste ako letuška pre prestížnu leteckú spoločnosť Emirates. Takto s odstupom času — aké pozitíva a aké negatíva ste si z tejto skúsenosti odniesli?

Myslím, že žiadna iná práca neposkytne toľko možností na cestovanie, než práca letušky. A z toho vyplývajúce skúsenosti, ktoré naberiete nielen pri práci s ľuďmi na palube, ale aj behom pobytu v rôznych destináciách. Ďalšou výhodou je plat a to, že posádka aerolinky má zadarmo ubytovanie a odvoz do hlavného sídla, odkiaľ chodí posádka na lety. Byť letuškou Emirates bola úžasná, a zároveň šialená skúsenosť, ktorá ma v živote posunula ďalej.

A čo je na práci letušky najťažšie? Všeobecne je to permanentný nedostatok spánku a zhoršujúci sa zdravotný stav súvisiaci s vekom a počtom nalietaných hodín. Čo som vnímala ako obrovské mínus, bola toxická atmosféra v aerolinkách — strach z nahlásenia a zastrašovanie, keď ochorieme. Vyčerpávajúca na práci letušky je tiež sebareprezentácia v priebehu celého letu, nielen medzi pasažiermi, ale aj v súkromí kuchynky medzi kolegami. Dávať si pozor na gestá a mimiku — usmievať sa, tváriť sa prístupne a správať sa profesionálne.

Vo svojej najnovšej knihe spomínate napríklad tipy pre budúce letušky či stewardov. Na internete môžeme naraziť na množstvo reakcií ľudí, pre ktorých ide o prácu snov, po ktorej veľmi túžia. Čo by ste im poradili, ak sa chcú o ňu uchádzať?

Keď pozorujete letušky, ako prechádzajú letiskom v ladiacich uniformách s namaľovanými perami a na hlavách majú nasadené ikonické emirátske klobúčiky, cítite pravdepodobne obrovský obdiv. Ten so sebou často nesie možno až prehnané idealizovanie si tejto profesie. V knihách zistíte, aké je to naozaj, so všetkými detailmi, ktoré by vám možno ani nenapadli.

Ako každá práca, aj práca letušky má svoje pre a proti. Tým, ktoré túžia stať sa letuškou, by som poradila, aby to skúsili a nevzdávali to hneď po prvom nepríjemnom zážitku na palube. Dajte tomu šancu aspoň na jeden až tri mesiace. Tak dlho aspoň nám emirátskym letuškám a stewardom trvalo, než sme sa ako-tak zorientovali a prestali si na palube pripadať nemožne.

Ja sama som dosť bojovala už pri samotnom výcviku v Training College. Nemohla som sa sústrediť, zle som spávala a dokonca mi lektori napísali do zložky, že „zaspávam pri lekciách“. Mala som z celého „letuškovského tréningu“ strach. Ale nakoniec som to zvládla, pretože som vedela, že je to „nutné zlo“ k tomu, aby som mohla začať robiť to, prečo som do Dubaja vlastne prišla — lietať a spoznávať svet.

A čo sa týka pasažierov alebo kolegov, áno, stane sa vám, že na vás bude niekto nepríjemný, ale tomu sa občas nevyhnete. Ja som tieto situácie brala ako výzvu a možnosť zapracovať na sebe.

Ľudia si predstavujú, a možno tomu napomáhajú aj filmy z leteckého prostredia, že letušky alebo piloti majú v každom kúte sveta nejaké tie známosti. Ako reálne vyzeral váš osobný život popri tejto práci?