Ak si myslíte, že cestovať Trabantom okolo sveta, ako to robí známa československá skupina nadšencov už dlhé roky, je náročné, vyčerpávajúce a nepohodlné, Marek Slobodník a jeho priatelia vás vyvedú z omylu. Na starých pionieroch sa totiž vydali na viac ako 15-tisíc km dlhé dobrodružstvo cez celú Afriku a odniesli si z neho obrovské množstvo zážitkov a momentov, na ktoré už nikdy nezabudnú. Už čoskoro sa o ne podelia aj s vami vo svojom konečne dokončenom filme Afrika na Pionieri, ktorý bude mať premiéru už tento piatok v Banskej Bystrici.
Už tento piatok budú môcť návštevníci Letného kina na amfiteátri konečne vidieť premiéru filmu Afrika na Pionieri. Prečo jeho tvorba trvala tak dlho?
Trvala presne dva roky od návratu, pričom prvý rok nebol v postprodukcii tak intenzívny ako ten druhý. Dôvod bol taký, že som odcestoval na dlhú expedíciu so žltými trabantami a až po návrate sa začalo makať na plné obrátky. Spolu s Martinom Kochaníkom (kameramanom cesty) sme sa deň a noc prehrabávali v 300 hodinách materiálu. Napokon po mesiacoch práce a nejednej nočnej v strižni, sme sa prekopali film na dĺžku 1 hodina 48 minút.
Kde všade budú môcť diváci váš film vidieť v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch?
Plán je taký že v lete obehneme slovenské a české amfiteátre v cca 15-tich mestách a od septembra pôjdeme vo veľkom do kín. Celé premietanie sa samozrejme začne v Banskej Bystrici na amfiteátri už tento piatok 21.6.2019 o 21:00
Prvú poruchu ste na ceste do Afriky mali už po 2 kilometroch jazdy z Banskej Bystrice. Ako sa vám potom v tomto smere darilo naprieč Čiernym kontinentom?
Štart bol podobný ako koniec cesty… Veľmi sa nám to začalo kaziť až v Juhoafrickej republike, ale samozrejme drobné opravy sme riešili denne niekoľkokrát. Na moje prekvapenie boli medzi nami stroje, ktoré sa vôbec nekazili a to napríklad Pionier nášho kameramana. Asi vedel, že musí byť vždy v dobrom stave, aby stihol všetko natočiť.
Na svojom Pionieri si precestoval už poriadny kus sveta. V čom je Afrika odlišná od iných kontinentov?
Afrika je úplne iná ako zvyšok sveta. Je tam mnohokrát neskutočná chudoba, úplne iní ľudia na akých som dovtedy bol zvyknutí a myslím že práve táto cesta, naprieč Afrikou, bola pre mňa najväčším dobrodružstvom. Na predošlých cestách som sa cítil ako cestovateľ, ale v Afrike ako dobrodruh. Ťažko je to opísať slovami, to treba zažiť.
Koľko ste vlastne počas cesty prešli? Koľko benzínu si spálil a je cesta na prastarej motorke naprieč Afrikou drahá dovolenka?
Prešli sme presne 15 151 kilometrov a spálili dokopy 2 500 litrov benzínu s 80 litrami oleja na piatich Pionieroch. Nenazýval by som to úplne dovolenkou, pretože okrem samotnej jazdy, sme museli robiť silný výstup a natáčať film. Technika nás vyšla na tretinu celého rozpočtu a to 10 000 € pričom mnoho techniky sme si ešte požičiavali. Ďalšia tretina bola samotná jazda s benzínom jedlom a ubytovaním (ktoré ale často nebývalo) a posledná tretina bola za lodnú prepravu a letenky späť z Kapského Mesta domov.
Ktorá africká krajina ti najviac chýba a kde by si nám naopak radšej cestovať neodporúčal?
Najviac sa mi páčilo v Sudáne, Malawi a Mozambiku. Boli tam milí ľudia, málo turistov a neskutočná pohoda, ak nerátam, že všade okolo vás lietajú malarické komáre. Naopak Etiópia nám nerezala a najmä na severe v oblasti Bahir Dar, ľudia priateľskí neboli a doteraz nevieme prečo, hádzali po nás kamene.
O afrických národoch sa často hovorí, že sú to nesmierne vďační, usmievaví, ochotní a milí ľudia. Je to naozaj tak?
Je to tak, pokým tá krajina nie je obsadená turistami. Potom sú skôr vypočítaví a premýšľajú, ako vás okradnúť.
V traileri na váš film ale môžeme vidieť aj civilistov so samopalmi. O čo v tejto situácii išlo?
To bolo v Etiópii, tam v podstate všade malo veľké množstvo ľudí po ruke samopal alebo aspoň pušku. V tej situácii ktorá je v traileri ide o to, že muž so zbraňou je školník, ktorý nám poskytol ubytovanie v priestoroch miestnej školy a snaží sa vyhnať deti od nás preč…
Skončili ste údajne aj vo väzení. Čo ste „vyparatili“?
Vo väzení sme skončili preto, lebo sa o nás miestni policajti báli, keď zistili, kde chceme spať. Bola to akurát nebezpečná oblasť Etiópie s občianskymi nepokojmi, a tak nás radšej zobrali k nim na stanicu, respektíve policajnú stanicu. Najhoršie ale bolo, že mi sme na začiatku vôbec netušili, že tí ozbrojení ľudia zahalení v dekách sú policajti a nie teroristi, napokon to našťastie boli muži zákona.
Obyvatelia subsaharskej Afriky musia každodenne bojovať s mnohými nebezpečnými ochoreniami ako malária, horúčka dengue, spavá nemoc či žltá zimnica. V traileri ťa môžeme vidieť na nemocničnom lôžku. Ktorá z nich ťa naň položila?
Dostal som maláriu a nebol som sám. Pridal sa ku mne aj náš fotograf. Ťažko opísať stav, ako nám bolo, a preto sa treba ísť pozrieť na film a na zábery, ktoré to vedia priblížiť lepšie.
Ako vyzerá africké zdravotníctvo? Pripadá ti teraz po návrate to naše o niečo kvalitnejšie ako predtým?
Ja som nikdy nemal problém s naším zdravotníctvom a myslím že je skvelé, ale ani to v Mozambiku, kde sme ležali 10 dní v nemocnici, mi neprišlo vôbec zlé.
Je to síce klišé otázka, ale pri tak rozlietanom človeku akým si ty, vždy príde zaujímavá odpoveď. Kde sa na motorke chystáš najbližšie? Aká bude ďalšia veľká expedícia?
Nápadov a snov je veľa, ako vždy, ale neviem čo podniknem ako prvé. Určite sa je ešte na čo tešiť. Okrem Pionierov by som chcel prevetrať aj iné zaujímavé stroje, ale to všetko je zatiaľ tajné. Časom budem na mojich sociálnych sieťach prezrádzať viac.
Nahlásiť chybu v článku