Napríklad takí mimozemšťania. Čo by si o nás pomysleli, keby skutočne niekde vo vesmíre boli a mali by možnosť pozorovať nás? Náš spôsob života, správanie, prístup k iným. Aj keď sa mimozemšťanov zrejme tak skoro neopýtame na názor, akýsi náhľad nám predsa len môže poskytnúť človek, ktorý nebol vychovaný ľuďmi, ale vyrastal medzi divými zvieratami. Jedným z takých ľudí je aj Marcos Rodríguez Pantoja.
Marcos vyrastal v španielskych horách takmer bez akéhokoľvek kontaktu s iným človekom a bol vychovaný vlkmi, hadmi a diviakmi. Samozrejme, keď ho ľudia v 19. rokoch objavili, rozhodli sa ho začleniť do spoločnosti. Dnes má muž 72 rokov a rozhodol sa, že pre noviny El País opíše svoju skúsenosť so začlenením sa do spoločnosti. Jeho názor je v celku jednoduchý, priamy a úprimný. Tvrdí, že ľudstvo nestojí za veľa a oveľa radšej by bol, keby mohol aj naďalej žiť s vlkmi.
Ako sa vôbec Marcos medzi vlkov dostal? Keď bol ešte malý, nemal šťastné detstvo. V roku 1950, keď mal ešte len 6 rokov, ho jeho násilnícka rodina predala postaršiemu farmárovi, ktorý choval kozy na úpätí hôr Sierra Morena. Farmár však čoskoro zomrel a Marcos sa odmietal vrátiť k rodine, ktorá sa k nemu zachovala tak kruto. Rozhodol sa teda, že sa postará sám o seba, za pomoci toho, čo sa naučil od farmára a pozorovaním divokej zvery. K zvieratám sa dostal tak blízko, že nasledujúcich 15 rokov údajne žil v jaskyniach bok po boku práve s vlkmi a inými zvieratami.
Marcosov príbeh fascinoval mnohých ľudí natoľko, že o ňom vznikli dokonca aj práce, dokumenty a novinári s ním žiadali rozhovory. V niektorých veciach sa Marcos podobá na rozprávkového Malého princa. Tvrdí, že so zvieratami sa spriatelil, pretože ak nakŕmi hada a had ho neuštipne, ale neskôr sa opäť vráti a chráni ho pred ostatnými, had je jeho priateľom.
V lese ho objavili, keď mal 19 rokov. Marcos však hovorí, že v lese bol oveľa šťastnejší. V živote medzi ľuďmi sa k nemu mnohí nesprávali dobre, v práci ale aj mimo nej ho kvôli jeho osudu využívali. Hovorí, že svet ľudí mu príde emocionálne príliš chladný. Pre El País sa Marcos vyjadril: „Ľudia sa mi smejú, pretože toho neviem veľa o politike či o futbale.“
Z ľudí bol natoľko nešťastný, že sa skutočne pokúsil o návrat do divočiny, no už to nebolo ako predtým – vlky ho už odmietli prijať medzi seba. Našťastie, nie je to také temné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Marcos si predsa len našiel priateľov aj medzi ľuďmi.
Napriek tomu, že časť života, kedy sme najviac pod vplyvom výchovy iných, strávil muž v divočine a skutočne to nemal ľahké, rozumie mnohým veciam a chápe, čo to znamená byť človekom. Možno oveľa viac, ako človek, ktorý vyrastal medzi ľuďmi.
iflscience
Nahlásiť chybu v článku