Premýšľali ste niekedy, v ktorej časti histórie sa vyvinul fenomén desivého umenia? Práve Zdzisław Beksiński bol medzi prvými pri počiatkoch umenia, z ktorého neskôr plynula inšpirácia na hororové filmy, temné fotografie aj albumy metalových kapiel. H.R. Giger o ňom prehlásil, že jeho obrazy sú niečim, čo ešte nikdy nevidel.

Tento poľský maliar, grafik a architekt nikdy nedosiahol vysokú úroveň umeleckého vzdelania. Tvoril olejové maľby na sololitových doskách, ktoré si sám pripravoval. Iné techniky používal málokedy, cez to má jeho tvorba podpis a charakter špičkového umelca. Pri jeho obrazoch by málokto skúšal nájsť niečo pekné či príjemné, celá jeho tvorba odrážala presný opak. Zdzisław Beksiński bol jedným z umelcov, ktorí tvarovali umenie 20. storočia. To išlo ruka v ruke s vojnou, ktorá sa na jeho tvorbe odráža.

Pubertu prežil počas nemeckej okupácie

Beksiński sa narodil v roku 1929 v južnom Poľsku, kde počas druhej svetovej vojny študoval najprv na obchodnej škole a následne  na tajnom gymnáziu, kde sa naučil hrať na klavír. Na vysokej škole študoval techniku, ktorá mu následne pomohla dostať sa na pozíciu stavbyvedúceho. Základy architektúry neskôr uplatnil v množstvách diel, jednou z jeho obľúbených budov je napríklad katedrála Notre-Dame. Tú vyobrazoval rád a často. Stavba ho prestala baviť po veľmi krátkej dobe, v tomto období začali aj jeho prvé umelecké pokusy.

Po odchode z práce do rodného mesta Sanoko začal byť fascinovaný fotografiou a fotomontážou. Tiež rád vytváral sochy a skulptúry zo sadry, kovu a drôtu.

Jeho fotografia manipulovala so svetlom a vytvárala morbídne motívy

Zameriaval sa na hru s tieňom, ktorú rád uplatňoval do svojej fotografie. Veľa jeho fotiek ukazovalo portréty s očami v tieni, postavy v divných uhloch, čiernobiele motívy či osoby bez tváre.

Odmietol vtedajší pohľad na fotenie, ktorý sa zameriaval na krásne krajiny, čisté snímky a čo najostrejší záber. Jeho najvýraznejší snímok z tohoto obdobia je „Sadist´s Corset“. V roku 1957 zožala táto fotografia veľa kritiky pre jeho odmietnutie tradičných aktov. Hoci to bolo v tej dobe kuriózne, nikto si vtedy jeho tvorbu nevšimol a ani teraz sa nepovažuje za silnú časť v jeho celkovom diele.

V 60. rokoch sa nakoniec fotografie vzdal a daroval celú svoju zbierku historickému múzeu v Sanoku. Fotografie sa v múzeu zachovali a dodnes sa občas na krátku dobu vystavia pre verejnosť. Hoci práca s týmto médiom nebola pre Beksińskeho kľúčová, bol to začiatok experimentovania s umením, ktoré ho priviedlo do jeho najúspešnejšej etapy – fantastickej maľby a olejomaľby.

Na prvej veľkej výstave sa všetky diela predali

Tvorba Beksińského mala vždy nádych baroka a gotiky, považujeme ho za zástupcu surrealizmu, symbolizmu a modernizmu v Poľsku. Hoci nemal umelecké vzdelanie, veľmi mu pomohla technická univerzita, na ktorej sa naučil architektúru a premostil ju do svojich diel. Po relatívnom neúspechu, ktoré dostal počas jeho fotografickej kariéry, nastal obrat.

Na prestížnej výstave vo Varšave sa v roku 1964 predali všetky jeho diela, ktoré verejnosti ukázal. Beksiński našiel vášeň vo svojej umeleckej práci a začal pracovať celé dni. Počas tvorby sedel sám v zavretej miestnosti, maľoval 12 hodín denne a púšťal si k tomu klasickú hudbu. Sám tvrdil, že v tichu pracovať nevie, obľuboval aj rock, ktorý občas za klasiku obmieňal.

„The Nightmare Artist“

Veľa aspektov jeho tvorby malo veľmi jasný podpis. Žiadnu zo svojich malieb nepomenoval. Svoje diela nevystavoval takmer nikdy na vernisážach, neukazoval sa na verejnosti a nerozprával o význame svojich malieb. Kedykoľvek sa niekto snažil o označenie symboliky v jeho obraze, vytočilo ho to. Vysvetlil to následovne:

„Moje obrazy nemajú podpis, lebo nechcem, aby podľa neho ľudia hľadali zmysel maľby. Všetko, čo som chcel povedať, som povedal v maľbe. Keby som k tomu niečo chcel dodať, napísal by som to sám.“

Tvorba plná nočných môr a deformovaných postáv

Tvorba, pod ktorou ho väčšina ľudí dnes pozná, bola veľmi charakteristická. Vyznačovala sa temnou a ponurou témou, silným surrealizmom a postapokalyptickými prvkami. Často v nich detailne zobrazoval rôzne zábery utrpenia, smrti, skrútených postáv či deformovaných tiel.

V tvorbe sa často odvolával na vlastné nočné mory a tvrdil, že najradšej by svoje sny premietol na plátne. V jeho tvorbe sa často objavovali aj scénerie z pekla a zničené budovy. Na mnohých kúskoch vidíme scény, ktoré boli ovplyvnené jeho zážitkami z vojny a okupácie.

Po svojej najväčšej ére prešiel neskôr na gotické obdobie, kde sa začali objavovať deformované hlavy a menej fantastické figúry, ktoré boli oproti ostatným dielam takmer plastické. Po objavení nových technológií v 90. rokoch skúšal tiež prácu s Photoshopom, ale tú považujú kritici za menej šťastné obdobie. Technológia v týchto rokoch bola obmedzená a, bohužiaľ, odrazilo sa to na jeho pokusoch o držanie kroku.

Tragédia v rodine ho pripravila o radosť

Beksiński žil so svojou manželkou Zofiou a synom Tomaszom vo Varšave, kde sa presťahovali z jeho rodného mesta Sanoka. Umelec žil život v tichosti a súkromí, nerád sa zúčastňoval večierkov a väčšinu svojho dňa trávil maľovaním a sledovaním filmov. Jeho život bol relatívne pokojný a sporiadaný.

V roku 1988 sa však stala prvá tragédia, ktorá rodinu zasiahla. Jeho žena Zofia zomrela na rakovinu, a rok na to ju nasledoval aj Beksińskeho syn Tomasz, ktorý cez svoju kariéru v žurnalistike a prekladateľstve ukončil svoj život a spáchal samovraždu. Beksiński ostal do konca života sám.

Bohužiaľ, v roku 2005 ho čakal rovnako tragický osud. 21. februára ho našli mŕtveho so 17 bodnými ranami, dve z nich boli smrteľné. Pri vyšetrovaní bol zatknutý Robert Kupiec, syn Beksińského domovníka. Súd mu udelil 25-ročný trest za vraždu Beksińského, zabil ho kvôli niekoľkým stovkám zlotých, ktoré si od neho chcel požičať.

Napriek jeho na prvý pohľad temnej tvorbe ho veľa ľudí považovalo za príjemnú spoločnosť  so zmyslom pre humor. Sám niekedy vravel, že možno veľa ľudí nepozerá na jeho diela tak, ako to robil on. Bol veľmi skromný človek, žil jednoduchý život a tešil sa zo svojej tvorby. V dielach vraj ľudia často minuli zmysel pre humor, ktorý v nich Beksiński videl. Narozdiel od mnohých umelcov nebol známy výtržnosťami či drogami a verejnosti sa skôr vyhýbal.

Inšpirácia pre metalové kapely, videohry aj filmy

Jeho prácou sa inšpirujú umelci dodnes. Mnoho metalových kapiel použilo jeho maľby na obaly svojich albumov, z tých najznámejších zaznie možno meno Leviathan, Diabolical Sacrilege či Blood of Kingu. Na jeho česť vytvorila taktiež zbierka umelcov disk „A Tribute To Zdislaw Beksinski“, ktorý sa nesie v temnom, abstraktnom štýle hudby.

Inšpirované jeho tvorbou tiež boli filmy Parasomnia a Katharsis – Beksinski art movie. V životopisnom filme Posledná rodina máme šancu nazrieť do Beksińského rodinného života, ktorý sa chváli číslom 82 % na portáli ČSFD.

Pokiaľ vás tvorba Beksińského zaujala, môžete si zahrať hry Lust for Darkness či The Medium, v ktorých boli na tvorbu krajiny využité jeho maľby.

Pozri aj:

Je ambiciózna, sebavedomá a má za sebou veľký príbeh. Táto žena môže byť v budúcnosti…

The Culture Trip, Wikipedia, Medium, Culture