V dnešnej dobe sa minimalizmus a ekológia dostávajú čoraz viac aj do oblastí bývania či architektúry. Pojem tiny house alebo malý dom je na Slovensku stále rozšírenejší. Napadlo vám však niekedy, že by ste si takýto domček postavili úplne sami, podľa vlastného vkusu a s nižšími finančnými nákladmi? Stačí dávka kreativity, zručností a zanietenia pre vec. Presne to je príbeh tejto rodiny, ktorá sa môže pochváliť vlastnoručnou stavbou tiny houseu, ktorý dokonale zapadá do konceptu ich minimalistického životného štýlu. 

Zuzana Šutová vo svojom blogu opísala vlastný príbeh so stavbou malého domčeka, ktorý môže byť inšpiráciou pre ďalších kreatívnych ľudí s túžbou postaviť si niečo svoje. Alebo pre tých, ktorí chcú bývať vo vlastnom, ale bez zbytočného finančného zadlžovania sa. Jej manžel Jozef Šuta sám navrhol a postavil tiny house, v ktorom by minimalisticky mohla pokojne žiť štvorčlenná rodina. Opýtali sme sa ich, ako tento mini domček vznikal.

Vybral si drevený dom, ktorý zvládol postaviť úplne sám

Nápad s postavením vlastného malého domčeku sa u manželov zrodil po tom, ako si Zuzana s Jozefom kúpili pozemok na dedine s pôvodným plánom, že má na ňom vyrásť klasický veľký dom. Vzhľadom na jeho lokalitu postupne prehodnotili dochádzanie do práce či detí do školy a usúdili, že by to stálo veľa úsilia. Preto sa rozhodli od tohto nápadu opustiť.

„Napriek tomu chcel manžel vytvoriť niečo vlastnými rukami,“ prezradila nám Zuzana. Už predtým si pozerali kontajnerové alebo modulárne domy, či rôzne jednoduché stavby, keďže sú zástancami minimalistického životného štýlu. A napokon padol definitívny výber na drevený malý domček.

„Prešiel som si postupne všetky možné alternatívne spôsoby bývania. Najprv som rozmýšľal o kontajnerovom dome, ktorý má ale z môjho pohľadu viaceré negatíva. Nakoniec zvíťazila drevostavba, keďže to bolo stále niečo, čo som vedel postaviť sám,“ opísal nám svoje rozhodovanie Jozef.

Za rok a pol sa stal obývateľným

Popri práci na plný úväzok mu trvalo dostať dom do aktuálnej podoby približne rok a pol. „Staval ho vždy, keď mal voľný čas, napríklad cez víkendy alebo poobedia po práci. Je to stále živá stavba, kde sa všetko možné mení a dopĺňame ju postupne tak, ako nám to vyhovuje a ako máme čas,“ približuje Zuzana.

Okrem elektriny a vody je celý dielom jej manžela Jozefa. „Navrhol si ho sám, od architektky ale dostal všetky formálne a právne úpravy, aby bol v súlade s legislatívou a aby sme mohli stavať aj dostať kolaudačné povolenie. Čo sa týka samotnej stavby, tak je výsledkom jeho práce a toho, čo si naštudoval a napozeral. Nie je stavbár, ale musím povedať, že je veľmi zručný,“ opisuje Zuzana vznik domčeka.

Plnohodnotné bývanie za 18-tisíc eur

Jednou z najčastejších otázok, ktoré manželia dostávajú, je koľko ich vlastnoručná stavba malého domčeka stála. „Doteraz nás to vyšlo približne 18-tisíc eur, veci, ktoré ma ešte čakajú – ako je terasa, nábytok, dokončenie kúpeľne, si netrúfam v momentálnej situácii odhadovať, keďže ceny materiálov sa takmer z týždňa na týždeň zvyšujú. Rovnako teda platí, že ak by som sa rozhodol tento dom postaviť teraz, musel by som počítať s oveľa vyššou sumou,“ hovorí Jozef.

V jeho interiéri nechýba nič pre normálny život

V tiny house sa na spodnom poschodí nachádza kúpeľňa so separačno-kompostovateľným záchodom, kuchyňa s chladničkou a mrazničkou, kde je možné plnohodnotne variť a obývacia časť so sedačkou. Na hornom poschodí sú umiestnené dva spiace lofty. Nad obývačkou je situovaný loft s posteľami a oddychovou sieťou (nie iba) pre deti, do ktorej sa môžu skotúľať priamo z postele. Nad kuchyňou a kúpeľňou je väčší loft pre dospelých, kde je okrem spálňovej časti aj úložný priestor.

Keď vám teraz prezradíme, že domček má približne 28 metrov štvorcových, pravdepodobne tomu iba ťažko uveríte. „Pre niekoho je to rozloha obývačky, ale náš domček je trochu vyšší, čím je jeho priestor opticky väčší a zároveň prakticky rozložený.“ Minimalisticky by v ňom dokázala žiť až štvorčlenná rodina.

Nebývajú v ňom, avšak mohli by

„Minimalizmus tohto bývania spočíva v tom, že nemáte priestor na to, aby ste v každej miestnosti mali obrovskú skriňu, do ktorej napcháte tony oblečenia. Ale zároveň v ňom viete normálne fungovať. Môžete si uvariť, máte kde spať, môžete si tam pozvať kamarátov na návštevu. Manžel sa snažil tiny house vymyslieť prakticky, a tak vytvoril rôzne úložné priestory, napríklad pod schodmi,“ hovorí s nadšením Zuzana. V prípade jej a jej rodiny nejde o trvalé miesto na bývanie, ale skôr o víkendovú chatu pre rodinu a stretnutia s kamarátmi. Napriek tomu by to podľa jeho vybavenia bolo možné.

Život v súlade s minimalizmom

Minimalizmus sa manželia snažia uplatňovať aj vo svojom byte, kde žijú. Zuzana ho vníma ako nástroj, ktorý jej pomáha mať viac času na to, čo ju baví a môže vďaka nemu žiť plnohodnotnejšie. Preto ani ich bývanie nie je veľké a je minimalistické predovšetkým v tom, čo vlastnia.

„Pre mňa je minimalizmus v našom byte alebo v malom domčeku najlepšou odpoveďou na konzumný spôsob života alebo na dlhodobú udržateľnosť v súvislosti s klimatickou krízou, o ktorej všade počujeme. Mňa osobne tento životný štýl dlhodobo upokojuje a robí mi radosť. A viem, že robí radosť aj deťom a manželovi,“ opisuje svoj vzťah k minimalizmu Zuzana.

Benefity bývania v tiny house vidí napríklad v kontakte s prírodou. „Deti si tam majú kam vybehnúť, aj keď je na dome stále veľa roboty. A verím tomu, že takéto bývanie je zdravšie, ako napríklad bývanie v paneláku, pretože domček je postavený z lepších materiálov.“ 

Výborná náhrada za plnohodnotné bývanie. Ale nie pre každého

Napriek tomu, že Zuzana s rodinou nemajú tiny house ako náhradu za trvalé bývanie, vedela by si to predstaviť. Ako však hovorí, nie je to pre každého. „Nie každý si vie predstaviť život v niečom takomto malom. Ale napríklad malý domček môže byť skvelou alternatívou pre začínajúci mladý pár, pre ľudí, ktorí sa nechcú zadlžovať alebo možno aj pre dôchodcov, ktorí už vychovali deti a nepotrebujú nič veľké.“

Zo začiatku sa stretávali aj s negatívnymi reakciami, podľa ktorých sa ľuďom takéto ubytovanie zdalo zbytočné alebo príliš malé. „Ešte sa nám nestalo, že by ten, kto by sa reálne prišiel pozrieť a videl domček naživo, povedal, že sa mu nepáči. Je síce malý, ale zatiaľ sa stretávame len s pozitívnymi reakciami.“

Jozef postavil malý dom, Zuzana si ho napokon zamilovala

Zuzana bola spočiatku tiež jedným z týchto frfľošov, ako sa sama označila, a tak nechala manželovi pri stavbe malého domčeka absolútne voľnú ruku. „Nebola to vec, ktorú by som podporovala. Preto som nechodila ani na stavbu. Ale keď manžel zobral párkrát staršieho syna so sebou, tak aj on sa vrátil odtiaľ vždy nadšený. Napokon som sa išla pozrieť na domček aj ja.“ 

Finálne nadšenie však pocítila až v momente, keď sa pripravovali na príchod prvej návštevy. „Bola to jednoducho veľká vďačnosť voči môjmu manželovi za to, že sa nedal ovplyvniť mojím frfľaním a uznanie jeho šikovnosti. Takže sa skĺbila celá kombinácia faktorov – že sa v domčeku páči manželovi, páči sa v ňom malému, je to tam voňavé po dreve a presne v mojom štýle. Nie je totiž preplácaný nábytkom, obrazmi, soškami a podobne, ale je to veľmi pekný otvorený priestor, kde sa človek cíti dobre,“ opisuje Zuzana na záver, ako si k tiny houseu z dielne jej manžela napokon našla cestu.

Otvoriť galériu (6)

Pozri aj:

Tomáš vytvoril novú posteľ pod hviezdami: Unikátne ubytovanie zmení tvar strechy a steny podľa vašich…